Produkciu komunálneho odpadu nezastavila ani pandémia. V roku 2020 sme na Slovensku vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí.
Vlani tak Slováci vytvorili o 2,71 percenta viac komunálneho odpadu ako v roku 2019, za uplynulé desaťročie bol dokonca zaznamenaný nárast o vyše tretinu. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).
Vyššia úroveň odpadového hospodárstva spočíva v kombinácii materiálového a energetického zhodnocovania odpadu. Za vyspelou Európou výrazne zaostávame
Podľa ŠÚ SR sme v roku 2020 zrecyklovali 43,7 percenta komunálneho odpadu. Inými slovami, z odpadu, ktorý vytvorili slovenské domácnosti, skončilo 43,7 percenta vo farebných kontajneroch na triedený odpad či v komposte.
Väčšina odpadu končí na skládkach
Zvyšok putoval do čiernych kontajnerov na zmesový odpad, ktorý končí buď na skládke, alebo sa z neho vyrobí elektrina a teplo v zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).
V zariadeniach ZEVO, ktoré sú odborníkmi považované za jednoznačne ekologickejšiu možnosť ako skládkovanie, sa zhodnotilo 8 percent komunálneho odpadu. Podstatne väčšia časť odpadu, až 48,4 percenta, skončila bez ďalšieho úžitku na skládkach.
Tento stav je spôsobený nedostupnosťou zariadení ZEVO, keďže momentálne sa na Slovensku nachádzajú iba dve – v Bratislave a v Košiciach.
Ide o výrazný nepomer oproti vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO podľa zásady „Recykluj čo sa dá a zvyšok premeň na energiu“.
Aký je vzťah recyklácie a energetického zhodnocovania v ZEVO?
Vo verejnosti sa občas objavujú názory, že energetické zhodnocovanie odpadu nemotivuje ku kompostovaniu alebo recyklácii. Tieto názory najnovšie vyvracajú dáta Eurostatu z vyspelých európskych ekonomík. V krajinách EÚ, kde popri triedenom zbere existuje aj ZEVO, je úroveň kultúry nakladania s odpadmi podstatne vyššia.
Obyvatelia viac separujú, viac sa v krajine recykluje, ale predovšetkým sa minimum odpadu zneškodňuje na skládkach. Dobrým príkladom sú Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Belgicko či severské krajiny. V týchto ekonomikách sa skládkuje často iba 1 - 2 percenta z celkového množstva komunálneho odpadu.
Tieto krajiny sa zároveň vyznačujú bohatou sieťou zariadení ZEVO. Podľa najaktuálnejších údajov organizácie CEWEP (Organization of European Waste-to-Energy Plants) existuje v Nemecku až 96 zariadení ZEVO, v Belgicku 17, v Holandsku 12 a v Rakúsku sa odpad premieňa na elektrinu a teplo v 11 ZEVO. Vo Švédsku sa nachádza 37 zariadení, v Dánsku 26 a vo Fínsku 9.
Dôkazy, že energetické zhodnotenie odpadu ide ruka v ruke s materiálovým zhodnocovaním, máme aj na Slovensku. Ide o Bratislavu a Košice, ktoré sa odlišujú od iných krajských miest existenciou ZEVO, uvedených do prevádzky v roku 1978, resp. 1991 a následne modernizovaných na vysokú technologickú a ekologickú úroveň požadovanú Európskou úniou.
Potvrdzuje to aj aktuálna štúdia (z augusta 2021), ktorú zverejnil tím odborníkov z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) pod názvom „Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku“.
„Kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje. Dôvod? Vyššie povedomie ľudí o environmente, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, existencia zmysluplnejšieho využitia zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania“, zdôraznil dekan FBERG TUKE profesor Michal Cehlár, pod ktorého vedením štúdia vznikla.
Dokážeme v roku 2035 iba 10 percent komunálneho odpadu skládkovať a 65 percent recyklovať? A čo so zvyšným nerecyklovateľným odpadom?
Nie je žiadnym prekvapením, že slovenskí vedci a odborníci upozorňujú na zaostalosť aktuálneho systému odpadového hospodárstva na Slovensku a zároveň sa pýtajú: „Čo budeme na Slovensku každý rok robiť s miliónom ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu?“
Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele: recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne 10 percent ukladať na skládkach. Pre Slovensko, vzhľadom na aktuálny, ale aj očakávaný vývoj, môže byť naplnenie týchto cieľov problematické.
Odhadujeme, že v roku 2035 bude na Slovensku pripadať na jedného obyvateľa 580 kg komunálneho odpadu. Celková produkcia komunálneho odpadu by tak mala dosiahnuť 3,1 mil. ton. O obdobných úrovniach produkcie komunálneho odpadu hovoria aj odhady odborníkov FBERG TUKE či Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 percent, sa hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu bude pohybovať v rozpätí cca 1-1,5 milióna ton (tabuľka). Ako bolo spomenuté vyššie, z celkového komunálneho odpadu bude môcť putovať na skládky maximálne 10 percent.
Elektrina a teplo z odpadu
Otázkou zároveň zostáva, prečo vôbec skládkovať odpad, keď z neho môžeme vyrobiť elektrinu a teplo. Kapacity, ktoré by dokázali ročne energeticky zhodnotiť viac ako jeden milión ton odpadu na Slovensku ale nemáme, a to ani po zarátaní kapacity cementární.
Nakoľko ZEVO je aktuálne realitou iba v Bratislave a Košiciach. Na Slovensku tak existuje priestor na výstavbu približne piatich zariadení ZEVO, každé s ročnou kapacitou spracovania 100-tisíc – 150-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu.
Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo pôjde o zariadenia určené výhradne pre spracovanie nerecyklovateľného komunálneho odpadu vytvoreného na Slovensku.
- Čo odporúčajú odborníci, aby Slovensko zvládlo úspešne prechod na cirkulárnu ekonomiku?
o Eliminácia tvorby odpadu
o Podpora „re-use“ centier
o Kvalitný zber kuchynského bioodpadu
o Dobudovanie recyklačných kapacít na bioodpad
o Neodporúčajú navyšovanie skládkových kapacít
o Dobudovanie infraštruktúry zariadení ZEVO (rozšírením existujúcich kapacít v Bratislave a Košiciach a zároveň vybudovaním nových zariadení priamo v regiónoch s najvyššou produkciou komunálneho odpadu a najvyšším podielom skládkovania, teda v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji)
Zdroj: Štúdia FBERG TUKE: „Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku“
