Manipulované voľby v Gruzínsku a Rumunsku, roztrhané podmorské káble v Baltiku či plány na zabitie nemeckého generála. Zdá sa, že vzťahy Európy a Ruska sa neustále zhoršujú, keď hybridná vojna zo strany Ruska naberá na sile.
Značné európske know-how a slušný investičný kapitál spolu s ruskými nerastnými zdrojmi vytvárali potenciál na obojstranne prospešné spojenie Európy a Ruska. To sa však útokom Vladimira Putina na Ukrajinu nielen skončilo, ale bloky sa od seba neustále vzďaľujú.
Európa má však šancu získať za Rusko rovnako zaujímavú náhradu. Je ňou Kanada, glosuje Economist. Obaja totiž majú rovnaké problémy, a to v podobe politiky Donalda Trumpa.
Návrat D. Trumpa do Bieleho domu 20. januára so sebou prináša vyhliadky na clá a množstvo politických požiadaviek. Problémy cítia na oboch stranách severného Atlantiku, a tak množstvo krajín zvažuje väčšiu integráciu s Úniou.
Švajčiarsko súhlasilo s užším spojenectvom a na Islande sa v roku 2027 uskutoční referendum o pristúpení. Grónsko, ktoré opustilo EÚ v roku 1985 po získaní autonómie od Dánska, by mohlo zvážiť opätovné pripojenie vzhľadom na Trumpovu posadnutosť kúpiť ho.
Najväčšie problémy však môže mať Kanada, ktorú D. Trump označuje za 51. štát Ameriky a o jej premiérovi hovorí iba ako o „guvernérovi“. Riešením problémov oboch krajín môže byť pozvanie EÚ, aby sa Kanada stala jej 28. členom.
Kanada je obrovská a bohatá na prírodné zdroje, ale relatívne zaľudnená, zatiaľ čo EÚ je malá, stiesnená a chudobná na nerasty.
Podobne ako Európania, aj Kanaďania veria, že trhy fungujú, ale musia ich zmierňovať sociálne štáty. Ich vlády ponúkajú občanom podobné ponuky: vysoké dane, chaotickú parlamentnú politiku a dobrú životnú úroveň takmer pre všetkých.
Oba regióny obchodujú otvorene, trápi ich globálne otepľovanie a nemajú radi zbrane, trest smrti a ruskú agresiu.
Európa však môže zo spojenia s Kanadou získať viac ako prístup k strategickej zásobe javorového sirupu. Európanom možno myšlienku predať s vyhliadkou, že Únia by strojnásobila svoju plochu, pričom k populácii 440 miliónov by pribudlo iba 40 miliónov Kanaďanov.
EÚ by prešla z hustoty obyvateľstva Číny k americkej – za predpokladu, že dostatok Grékov alebo Belgičanov sa dobrovoľne prihlási k životu v dosť chladných podmienkach. Európa má tiež nedostatok energie; Kanada má veľa ropy, plynu a vodnej energie.
Francúzsko, ktoré sa historicky zdráhalo rozširovať EÚ, by skočilo po príležitosti nového frankofónneho člena. Európania by sa mohli od Kanady naučiť, ako povoliť imigráciu spôsobom, ktorý obyvateľstvo skôr prijíma ako toleruje, hoci v poslednej dobe tento konsenzus narušila kríza v oblasti bývania.
Väzby Kanady na Tichomorie, čiastočne vďaka veľkému prílevu migrantov z Ázie, by zavŕšili regionálne zameranie Európy. Euro by vyzeralo oveľa globálnejšie, keby ho prijali vo Vancouveri.
Európa má pre Kanadu niekoľko vlastných lekcií, ktoré by jej obyvateľom mohli ukázať výhody členstva v EÚ. Bruselská protimonopolná mašinéria odviedla skvelú prácu pri udržiavaní živej konkurencie v oblastiach ako bankovníctvo, letecké spoločnosti a telekomunikácie, vďaka čomu majú Európania lepšiu ponuku ako Kanaďania.
Bohužiaľ, Európa stále trvá na tom, že EÚ je pre Európanov. Kanada by sa zdráhala vstúpiť do colnej únie, ktorá by ohrozila jej životne dôležité obchodné vzťahy s Amerikou.
Ak aj projekt zostane len geopolitickým myšlienkovým experimentom, nevylučuje to stále užší vzťah. Kanada sa už zúčastňuje niekoľkých európskych programov, ako je vojenská mobilita a vesmírne lety.
Dalo by sa urobiť viac: kanadský plyn sa nemôže dostať na pobrežie EÚ pre nedostatok infraštruktúry na prepravu LNG. Obchodná dohoda medzi Kanadou a EÚ, prijatá v roku 2017, je najambicióznejšia v bloku, ale zostáva v „dočasnom“ uplatňovaní; desať krajín EÚ ešte musí ratifikovať jej najrozsiahlejšie opatrenia. Európania by mohli začať tým, že ju dotiahnu.
