Spojené štáty americké sťahujú Rusku slučku okolo krku

Dlho sa zdalo, že Rusko dokáže západné sankcie ustáť až prekvapivo dobre. Možno preto, že mu v ich obchádzaní pomáhajú Čína či India a svojím spôsobom aj dodávatelia zbraní a munície ako Irán alebo Severná Kórea, prípadne priekupnícke krajiny ako Bielorusko či Kirgizsko, cez ktoré do Ruska stále prúdi západný tovar.

Podľa júlového zistenia agentúry Bloomberg napríklad export automobilov z EÚ do Ruska „zostáva takmer na predvojnových úrovniach". Kľúčoví výrobcovia áut v Únii, vrátane Česka, vykazovali vlani v súhrne len o 23 percent nižší objem ich exportu ako pred inváziou Ruska na Ukrajinu. Pokračujúci vzájomný bilaterálny obchod EÚ a Ruska je podľa agentúry maskovaný prepravou áut z Nemecka alebo Česka cez tretie krajiny, ako je najmä Bielorusko a ďalej napríklad Kazachstan, Kirgizsko či Gruzínsko.

V Rusku sa však v poslednej dobe aj napriek obchádzaniu sankcií deje niečo mimoriadne. Krajina oficiálne priznáva, že západné sankcie poškodzujú jej ekonomiku a znižujú životnú úroveň Rusov. Loď ruskej ekonomiky pláva do veľmi búrlivých vôd, varuje šéfka tamojšej centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Z vysokej, takmer 10-percentnej inflácie viní aj ťažkosti pri uskutočňovaní medzinárodných platieb; to je priamy dôsledok sankcií. Áno, Rusko sankcie obchádza, ale len niektoré. A zrejme nedostatočne. Ich obchádzanie totiž evidentne nestačí na to, aby uspokojivo tlmilo dopad sankcií ako celku.

Rusku sa totiž – napríklad – stále kritickejšie nedostáva k čínskej mene, jüanu. To je veľký problém. Pretože na jüan pred dvoma rokmi masívne prešlo, práve aby obišlo západné sankcie. Svoj zahraničný obchod takzvane jüanizovalo.

Lenže dodatočné sankcie Spojených štátov z tohto júna, napriek tomu, že boli zavedené bez výraznejšieho mediálneho ohlasu, zasadzujú Rusku oveľa ťažší úder ako mnoho predchádzajúcich balíkov. Pretože Rusko fakticky odrezávajú už aj od jüanu. Tieto americké sankcie sa zameriavajú oveľa dôslednejšie na (nielen) čínske banky, ktoré by snáď ďalej chceli financovať obchod s Ruskom. Ak by tak robili, USA im hrozí, že ich podobne ako Rusko fakticky odreže od dolára. Kdejaká čínska banka si dobre rozmyslí, či jej zotrvanie pri Rusku stojí za izoláciu od svetových – dolárových – trhov. A bankári sú pragmatickí ľudia, aj tí čínski.

Ruskí vývozcovia v dôsledku nových sankcií nedostávajú riadne zaplatené za svoj export do Číny, napríklad za vyvážanú poľnohospodársku produkciu alebo nerastné suroviny. A mnohé čínske banky dokonca neprijímajú ani jüan, ak teda pochádza z Ruska. Takto v poslednej dobe ochromujú napríklad ruský dovoz áut z Číny. Import z Číny je pritom za súčasných podmienok pre Rusko životne dôležitý.

Ruské firmy a následne tamojšie banky si kvôli nedostatku jüanu musia túto menu požičiavať v rastúcej miere od ruskej centrálnej banky, čo je nákladné. Doteraz to bola až tá úplne posledná možnosť – pretože je drahá. Teraz však objem týchto pôžičiek rýchlo narastá, za august už na dvojnásobok júnovej úrovne. Oveľa vyššie náklady na jüanové financovanie, samozrejme, ruské firmy prenesú na konečných zákazníkov. Čo znamená ďalší mocný inflačný tlak.

Alternatívnu možnosť predstavuje prechod na barterovú výmenu, teda nepeňažné vysporiadanie zahraničného obchodu v duchu ,,dve kozy za jednu kravu". Rusko a Čína teraz barterovú výmenu skutočne plánujú, čo je tak trochu návrat do dávnych dôb, teda aspoň do čias Sovietskeho zväzu. Avšak, aj barterová výmena predstavuje inflačný tlak. Práve preto, že je v ére globalizovaného pokročilého bezhotovostného styku mimoriadne pomalá a neefektívna, a preto vo vyspelom svete slúži už len ako muzeálny artefakt.

Spomenuté dodatočné sankcie USA sú niekedy označované ako ,,inteligentné", pretože sú dosť špecificky zamerané – a evidentne účinné. Zatiaľ čo sady sankcií zavádzané najmä v roku 2022 Rusko fakticky odrezali od dolára, súčasné cielené sankcie ho odrezávajú od jüanu, bez toho, aby však narušili obchod Číny so svetom mimo Ruska.

Pritom sankcie vo všeobecnosti – či už tie všeobecné, alebo cielené – rozhodne nie sú jediným inflačným faktorom v krajine. Rusko vo vojne na Ukrajine stráca zhruba 1 000 mužov denne, uvádza britské ministerstvo obrany. Dostupná pracovná sila sa tam zmenšuje. Z toho ťažia tí, ktorých neodviedli, pretože mzdy výrazne rastú. A výrazne tým poháňajú infláciu. Rusku už v najbližších štvrťrokoch preto hrozí stagflácia, teda ekonomická stagnácia, ba úpadok sprevádzaný infláciou, pretože rastový impulz, ktorý poskytla vojnová ekonomika, sa vyčerpáva.

Už to pociťujú aj radoví Rusi. V júli im skokovo zdraželi hypotéky – z ôsmich až na dvadsať percent. Putinov režim bol totiž pod ťarchou vysokej inflácie nútený zrušiť program plošného dotovania hypoték. Ruská vláda až do júna dotáciami držala ich bežnú sadzbu na úrovni ôsmich percent, hoci základná úroková sadzba tamojšej centrálnej banky je kvôli vysokej inflácii viac ako dvojnásobná, 18-percentná. Od júla sa už v dôsledku zrušenia uvedeného plošného dotovania bežná úroková sadzba na ruských hypotékach pohybuje až okolo 20 percent, čo je jej trhová úroveň.

Áno, Rusko sankcie obchádza, ale už to nestačí. Úpadok už bolestivo pociťujú aj radoví Rusi.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora