Slovensko mnohí označovali po prelome milénia za ekonomického tigra v strednej Európe, najmä v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu. Základom nášho úspechu bola kvalifikovaná pracovná sila. Dnes k nám opäť prichádzajú veľké investície v podobe automobilky Volvo v Košiciach či novej megainvestície baterkárne v Šuranoch. Na rozdiel od doby pred 20 rokmi už však nezápasíme s dvojcifernými číslami nezamestnanosti a sme súčasťou otvoreného trhu práce Európskej únie. Aby Slovensko využilo tieto investície na svoj rast, potrebujeme vzdelaných ľudí v technických smeroch, ktorí budú vykonávať prácu s vyššou pridanou hodnotou. Dnes takýchto ľudí náš vzdelávací systém vychováva oveľa menej, ako by sme potrebovali. A to potrebujeme zmeniť.

Na Slovensku stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, žiaľ, nie v odboroch, ktoré naša krajina potrebuje

Všetci sa určite zhodneme na tom najdôležitejšom. Slovensko nemá veľké zdroje nerastného bohatstva a našou najväčšou komparatívnou výhodou vo svetovej ekonomike sú práve ľudia. Pracovná sila, ktorá je kvalifikovaná a vie uspieť v tvrdej konkurencii inovácií a technologických výziev 21. storočia. V roku 1991 bol počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku len 306 920, čo predstavovalo 5,82 percenta z celkového počtu obyvateľov. V roku 2021 ich už bolo 1 001 446, čo tvorilo 18,38 percenta z celej populácie. To sú pozitívne správy pre našu krajinu, ak sa na tieto čísla pozrieme zvonku. Podrobnejší pohľad je už ale oveľa menej pozitívny. Z hľadiska potrieb veľkej väčšiny našich zamestnávateľov v súkromnom sektore je najväčší záujem o absolventov technických, prírodných a ekonomických smerov. Veľmi dobre to poznám zo svojej praxe aj ako dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Kým v roku 2008 mali tieto odbory ešte približne 50-percentný podiel novoprijatých študentov, v roku 2020 už len niečo vyše 40 percent. Navyše k tomuto javu treba pripočítať výrazne nižšie čísla populačných ročníkov. Na Slovensku síce v posledných rokoch študuje v našom vysokoškolskom systéme už viac ako polovica každého populačného ročníka, no tieto počty sa neustále zmenšujú, a to nielen kvôli negatívnemu populačnému vývoju. Na príčine je aj každoročný odlev zhruba pätiny absolventov na univerzity do zahraničia. Na porovnanie, v roku 2010 sa hlásilo na naše vysoké školy o takmer 28 percent študentov viac, než bola ich celková kapacita, o desať rokov to už bolo o 20 percent pod ňou.

Preferovanie humanitných odborov sa prejavuje aj na našom trhu práce, kde chýbajú absolventi technických a prírodovedných odborov

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že síce dosahujeme vysokú mieru vysokoškolského vzdelávania obyvateľov Slovenska, ale ponuka vysokoškolského vzdelávania sa počas minulých rokov neprispôsobila potrebám našej ekonomiky, ani nášmu demografickému vývoju a zmenám v oblasti záujmu študentov o jednotlivé druhy a typy vzdelávania. Z toho pramenia aj každoročne zvyšujúce sa čísla absolventov našich vysokých škôl, ktorí sa neuplatnia vo svojom odbore, alebo nastupujú na miesta, kde sú prekvalifikovaní, čiže kde nie je potrebné vysokoškolské vzdelanie. Medzi rokmi 2008 až 2020 na Slovensku prudko stúpla prekvalifikovanosť takmer o 13 percentuálnych bodov na úroveň vyše 22 percent, čo predstavovalo najrýchlejší rast v štátoch Európskej únie. Medzi týmito rokmi vzrástol počet absolventov o 451-tisíc; z nich sa približne 166-tisíc zamestnalo na pozíciách, na ktoré vysokoškolský titul netreba. A tieto čísla sa nemenia, naopak, udržujú si vzostupný trend. Na druhej strane, na trhu práce chýbajú absolventi najmä technických a prírodovedných odborov. Náš systém vzdelávania na to zatiaľ nijako nereaguje, ani zmenou financovania, ani inými opatreniami, čo považujem za zásadnú chybu a výzvu, pred ktorou stojí nová vláda a vedenie Ministerstva školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky.

Kto bude pracovať v novej automobilke či megabaterkárni?

V roku 2022 nastúpilo na vysoké školy do prvého ročníka viac ako 31-tisíc študentov. Keď sa pozrieme bližšie na to, aké vysoké školy si študenti vybrali, tak cca 9000 si vybralo spoločenské a politické vedy, 1700 učiteľstvo a pedagogické vedy a vyše 5400 ekonomické vedy. Pre prírodné vedy sa rozhodlo iba 1590 študentov a pre technické niečo vyše 8000. Z týchto dát musí byť už na prvý pohľad jasné, že Slovensko nečaká budúcnosť založená na inováciách a technológiách. Ak by sme chceli pre Slovensko takúto budúcnosť, museli by sme mať omnoho vyšší podiel technikov pri zachovaní pomeru prírodovedcov. Bohužiaľ, na Slovensku sa dlhodobo podceňuje technické vzdelanie. Toto vzdelanie podceňujú mladí ľudia, ktorí strácajú motiváciu náročného štúdia. Podceňuje sa aj z pohľadu Slovenskej republiky, kedy základné školy a stredné školy nepreferujú tieto odbory. Asi netreba zdôrazňovať, že už vôbec sa nepodporuje na úrovni univerzít, keď technické smery sú dlhé roky podfinancované. Pre porovnanie, technické vysoké školy v Českej republike majú približne o 25 percent vyššiu dotáciu zo štátneho rozpočtu. Vďaka tomu držia krok so svetovou špičkou, na Slovensku to dokážu iba niektoré fakulty, a aj to s vypätím všetkých síl, podobne ako naša Fakulta informatiky a informačných technológií STU, kde sme aj tento rok zaznamenali približne trojnásobný záujem o štúdium, ako nám umožňujú naše kapacity.

Pozitívny záver?

Buď si prestaňme klamať a povedzme si otvorene, že Slovensko nemá byť inovatívnou krajinou, alebo poďme robiť skutočné zmeny a nie iba kozmetické na všetkých stupňoch vzdelávania. Prvými zmenami by mohlo byť pritiahnutie motivovaných učiteľov na matematiku, fyziku, chémiu a informatiku do prvých troch stupňov vzdelávania. Ďalším krokom by bolo zvýšenie dotácie pre technické fakulty s cieľom zvýšiť kapacity, a to zvýšenie, ktoré minimálne dorovná dotáciu v ČR, ak sa máme porovnávať. Ak chce byť Slovensko úspešnou krajinou, musíme tomu prispôsobiť aj systém nášho vzdelávania. To je základný predpoklad, bez ktorého nebudeme patriť medzi inovatívne a technologicky úspešné krajiny 21. storočia.

Ivan Kotuliak

Od decembra 2019 som dekanom FIIT STU. Som tiež odborným zástupcom SR pre European Blockchain Partnership pri EK a slovenským zástupcom Information for All programu Slovenskej Komisie UNESCO. Doktorát som získal od Univerzity vo Versailles v odbore informatika, ako aj od FEI STU v odbore telekomunikácie. Od r. 2002 pracujem na pozíciách výskumného pracovníka, neskôr odborného asistenta a od r. 2010 docenta a prodekana fakulty. Moja výskumná orientácia zahŕňa výkonnosť komunikačných sietí, architektúry NGN sietí, mobilné a bezdrôtové siete. V poslednej dobe sa zameriava na Blockchain a Siete pre doručovanie obsahu CDN, kde som spoluautorom štandardu ETSI, ako aj na Softvérovo definované siete (SDN). Kontakt: [email protected]

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora