Slovensko patrí na protialkoholické liečenie. Nájde naň odvahu?

Cesta k alkoholizmu je dlhá a kľukatá. Čím ďalej sa na nej človek dostane, tým ťažšie sa z nej schádza. Na takejto ceste sa nachádza Slovensko už vyše dekády. Jeho závislosťou je snaha vlády míňať nad svoje pomery. Súčasná spotreba na úkor budúcnosti je však hrozbou hlavne pre naše deti.  

Dlhové okovy

Míňať viac zadlžovaním sa je správne, keď je dlh využívaný na podporu ekonomického rastu. No keď je využívaný na okamžitú spotrebu, sú to peniaze, ktoré sa minú rýchlo, no splácať sa budú celý život.

Aj keď verejné financie fungujú trochu inak ako financie súkromné, princíp ostáva – čím vyšší dlh, tým väčšie okovy. Dlh znižuje dlžníkom schopnosť robiť slobodné rozhodnutia.

Tento rok sa vládny dlh Slovenska dostane na nový rekord - nad 60 percent hrubého domáce produktu (HDP). Nad touto úrovňou pravdepodobne ostane dekády. Nie je to tragédia, najmä pokiaľ úrokové sadzby centrálnej banky budú na nulovej úrovni.

Tragédiou je štrukturálny deficit verejných financií. Ten znamená, že krajina dosahuje a bude dosahovať permanentné manko vo svojom rozpočte. Jediné, čo ho môže kompenzovať, je budúci ekonomický rast.

Pokiaľ silný rast nepríde alebo nedosiahne očakávania, tak sa štrukturálny rozpočtový deficit prejaví v ďalšom raste štátneho dlhu. Ďaleko nad 60 percent voči HDP.

Sľúbené sociálne balíčky, ktoré sú vysoko nad možnosti Slovenska, spolu s veľkým existujúcim dlhom znamenajú, že krajina sa dostala do okov. Dostala sa na milosť a nemilosť svetovej ekonomiky.

Zdvihnutý prst

V piatok večer ratingová agentúra S&P Global Ratings znížila výhľad slovenskej ekonomiky na negatívny. Prvá veľká inštitúcia ukázala, že súčasná cesta nemá pozitívnu trajektóriu.

Tým hlavným dôvodom je „reálna erózia fiškálneho priestoru“. Agentúra doslova hovorí, že úzke zameranie slovenskej ekonomiky znamená, že jediné, čo môže krajine pomôcť, je robustná ekonomická obnova. Ak k nej nepríde, situácia sa materiálne zhorší. Preto negatívny výhľad.

K veľkej a silnej ekonomickej obnove prísť nemusí. Slovenský ekonomický rast posledných piatich rokov totiž stál na troch pilieroch, ktoré sa vyčerpali.

Prvým je automobilový sektor, ktorého budúcnosť nie je ružová. Zelená revolúcia a ekonomická kríza prinesú jeho dlhodobú stagnáciu. Najväčší prepad slovenského priemyslu spomedzi všetkých krajín Európy je toho prvým náznakom.

Druhým dôvodom je domáca spotreba. Boli to domácnosti, ktoré sa cez hypotéky prudko zadlžovali, čím ťahali ekonomický rast. Ich zadlženie je v súčasnosti jedno z najväčších v strednej a východnej Európe, čo znižuje potenciál ďalšieho ekonomického rastu.

A končene tretím pilierom bola vládna spotreba. Minulá vládna koalícia míňala, ako keby nebolo zajtrajška. Výrazne zvýšila štrukturálny deficit, ktorého ďalšie zvyšovanie takýmto tempom už nebude možné.

Tieto tri faktory – slabá domáca spotreba a neistá svetová obnova – vytvárajú pre slovenskú ekonomiku ťažko stráviteľné sústo.

Vláda viery

Apel na sociálnu politiku vládne Slovenskom. Sociálne balíčky vyniesli do vlády Smer, a v súčasnosti aj OĽaNO a Sme rodina. Sociálny populizmus funguje a dobrovoľne sa ho žiadna strana nevzdá.

Mnohí ministri vedia, že časy sú zlé. No svojho zlatého vajca sa nezbavia. Nová vláda zastala na pol ceste medzi tým, čo robila predchádzajúca vláda a tým, čo treba spraviť. Sociálne balíčky sú už iba polovičné oproti predvolebným sľubom, no k skutočnému šetreniu má vláda na míle ďaleko.

Bude veriť, že ekonomický rast sa nejako dostane tam, kde bol v časoch vlády Smeru. A že nové eurofondy prichádzajúce z Bruselu dokážu ekonomiku dostatočne oživiť. A že dokáže šetriť a lepšie vyberať dane. Stará známa pesnička.

S&P Global Ratings však svojim rozhodnutím hovorí, že to tak nemusí byť.

Situácia sa začína podobať na človeka, ktorý prepadol alkoholizmu. Vie, že každý ďalší pohárik jeho závislosť ešte zväčší, no nevie si pomôcť. V súčasnosti alkohol pôsobí tak opojne a problematická budúcnosť je ešte ďaleko.

Isté je však jedno – budúcnosť raz príde. Ako dodáva S&P, pokiaľ sa dlhodobé výzvy verejných financií nezačnú rýchlo riešiť, následky budú veľké.

Tragédiou Slovenska je, že zatiaľ tu nie je politik, ktorý by dokázal jasne komunikovať reálny stav vecí. Je to nezáujmom či neznalosťou ľudí? Alebo tým, že na Slovensku zomrela politika princípov na úkor volebných preferencií?