O pol roka na väčšine pultov v maloobchodných sieťach na Slovensku spotrebitelia nenájdu vajcia od sliepok chovaných v klietkach. V januári 2025 totiž nadobúda účinnosť memorandum drvivej väčšiny obchodných reťazcov, v ktorom sa zaviazali, že od tohto dátumu budú predávať len vajcia z humánnejších typov chovov – podstielkového, voľného výbehu či bio. Napriek tomu, že prešlo už osem rokov, odkedy úrady na európskej úrovni odklepli plošný zákaz predaja vajec z klietkových chovov, na Slovensku stále horia vášne, či to hydinári stihnú. Tí striktne hovoria – ani zázrakom.

Dôležitými naratívmi, ktoré deklarujú, sú nedostatočne dlhý čas na rekonštrukcie chovov, zvýšené náklady na produkciu vajec, negatívny vplyv na cenu, konkurencieschopnosť či chabá podpora štátu. Všetky tieto fakty, akokoľvek pádne sú v súčasnej situácii, ovplyvnia produkciu a znížia sebestačnosť našej krajiny v produkcii vajec, ktorá za štyri roky klesla na úroveň okolo 80 percent. A kto to pocíti? Bohužiaľ, spotrebiteľ. Ten bude musieť byť pri kúpe vajec ešte viac v strehu, aby si bol istý, že kupuje skutočne slovenské vajce zo skutočne humánneho chovu.
Prečo?

Pol roka pred zákazom predaja vajec z klietkového chovu sa v nich stále chová 65 percent nosníc. Medziročne klesol podiel klietok zhruba o deväť percent. Lenže iba za polovicou tohto poklesu stáli podľa hydinárov rekonštrukcie chovov. A na to, aby slovenskí hydinári dokázali svojimi vajcami naplniť pulty reťazcov zaviazaných v memorande aj po roku 2025, by bola potrebná rekonštrukcia ďalšej štvrtiny. Nereálne. Bez sľúbenej podpory štátu na to nebudú mať financie. Našu halu v Senici s voľným výbehom pre nosnice sme stavali osemnásť mesiacov a celé nás to stálo štyri milióny eur. Rovnako viem, ako dlho sme sa borili s administratívou okolo novej haly, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta až o rok. Preto sa frustrácii a opatrnosti ostatných hydinárov nečudujem.

V súvislosti so stopnutím klietkového chovu sa už vynorila otázka o falšovaní vajec po dovoze zo zahraničia. Dnešná realita je taká, že pečiatku slovenského pôvodu dostane to vajce, ktoré prejde triedičkou vajec na Slovensku. Obavy z falšovania sa preto dajú považovať za legitímne. Z tohto dôvodu si myslím, že by spotrebitelia mali byť pri kúpe vajec ešte ostražitejší. Mali by poznať a vnímať poctivých domácich producentov, pretože najmä vtedy si môžu byť istí, že kupujú kvalitný slovenský produkt.

Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora