Na tohtoročnom stretnutí G7, ktoré sa uskutočnilo v anglickom Cornwalle a na ktoré hostitelia pozvali aj Austráliu, Indiu, Južnú Kóreu a Južnú Afriku, síce silno zaznela téma globálneho systému zdravotníctva v rámci obnovy po pandémii codid-19, avšak dominovala iná téma. Stretnutie krajín G7 sa primárne sústredilo na korigovanie nedostatkov globálneho obchodu, ktoré odhalila pandémia s dominantnou témou v podobe zdanenia veľkých (primárne technologických) korporácií.

Spoločný prístup k Číne a férovejšie obchodovanie

Štáty G7 si jasne uvedomujú, že Čína je v súčasnosti globálny hráč č.2 vo svetovej ekonomike a túto pozíciu dosiahla aj nie celkom čistými praktikami. Preto skupina G7 vo vyhlásení konštatovala, že sa bude snažiť o spoločný prístup k Číne s cieľom čeliť tzv. netrhovo orientovaným politikám a praktikám a zabezpečiť spravodlivý mnohostranný globálny obchod.

G7 sa podľa cornwallského stretnutia chce zasadiť o modernejšie, slobodnejšie a spravodlivejšie multilaterálne obchodovanie, ktoré bude založené na pravidlách odrážajúcich západné hodnoty a zabezpečujúcich vyvážený rast. Kľúčovou témou tejto úpravy pravidiel svetového obchodu je medzinárodné zdaňovanie, ktoré chce G7 v rámci OECD spolu s reformovanou Svetovou obchodnou organizáciou posunúť od nápadu do fázy realizácie ešte v tomto roku.

Internetoví giganti musia platiť primerané dane

Kľúčovým cieľom je, aby krajiny G7 získali viac peňazí na zaplatených daniach od nadnárodných digitálnych gigantov ako Amazon, Google a Facebook. S cieľom obmedziť presun ziskov do daňových rajov sa krajiny G7 zhodli na zavedení minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb vo výške aspoň 15 percent. Britský minister financií Rishi Sunak tento návrh komentoval slovami: „Ministri financií krajín G7 dosiahli historickú dohodu o reforme globálneho daňového systému, ktoré je vhodné pre globálny digitálny vek.“ Toto vyhlásenie je však (zatiaľ) trochu predčasné.

Faktom je, že súčasné daňové zmluvy a celý systém zdaňovania je založený na princípoch a pravidlách, ktoré vyspelé štáty sformulovali pred takmer 100 rokmi. V existujúcom systéme sa štáty snažili zabrániť daňovým únikom primárne dvojstrannými dohodami. Posledné dve desaťročia však jasne ukázali, že to nefunguje. Tento vývoj v poslednom čase významne urýchlil rozvoj internetových technologických gigantov. Práve tento moment teraz dotlačil vyspelé štáty, aby problém riešili spoločne. Ak by sa zaviedla 15-percentná globálna daň, väčšina štátov (s vyšším úročením) si polepší. Nad rámec globálnej dane môžu naďalej uplatňovať vyššiu daň na firmy pôsobiace na ich území. To je prípad Českej republiky, Slovenska, Chorvátska a ďalších krajín. Naopak, s touto zmenou budú výrazne nespokojné krajiny, ktoré dnes lákajú firmy na nižšie sadzby dane z príjmu. Napríklad Írsko s 12,5-percentnou sadzbou dane a Maďarsko s 9-percentnou daňou z príjmu pre firmy. Írsky minister financií Pascal Donohoe už v tejto súvislosti uviedol, že akákoľvek globálna dohoda musí zohľadňovať menšie krajiny.

Opatrný optimizmus je určite namieste

Ak by táto daň z príjmov právnických osôb skutočne globálne vznikla a k dohode sa pripojili aj štáty a teritóriá, ktoré sú v súčasnosti jasnými daňovými rajmi, mohlo by to potenciálne znížiť hodnotu akcií technologických gigantov. Je to logický krok: ich ziskovosť bude nižšia, čím sa oslabí ich monopolné postavenie. Nepotešia sa akcionári technologických gigantov, naopak pozitívny efekt sa prejaví na malých a stredných firmách, ktoré dostanú väčší priestor na rast.

G7 je organizácia, ktorú tvorí sedem vyspelých ekonomík sveta – Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Formát G8, keď sa po roku 1998 pridalo ku „gésedmičke“ Rusko, sa skončil po anexii Krymu. Rusko z tohto formátu vypadlo v roku 2014.

Hostiteľ, britský premiér Boris Johnson, na samite G7 vyzdvihol riešenie najväčších výziev štátov: „Skupina G7, ako najdôležitejšie zoskupenie demokratických krajín, je už dlho katalyzátorom rozhodných medzinárodných krokov na riešenie najväčších výziev, ktorým čelíme. Od zrušenia dlhu rozvojových krajín až po naše všeobecné odsúdenie ruskej anexie Krymu sa svet obrátil na skupinu G7, aby uplatnila naše spoločné hodnoty a diplomatickú silu na vytvorenie otvorenejšej a prosperujúcejšej planéty. “

Treba povedať, že napriek optimizmu a zhode medzi štátmi G7 je cesta k zavedeniu globálnej sadzby pre zdanenie internetových gigantov ešte veľmi dlhá. Každopádne je dobré vidieť, že medzi veľkými krajinami existuje vôľa riešiť výrazný problém odlievania daní do daňových rajov veľkými firmami, na čo doplácajú primárne štáty Európskej únie. Čo dodáva celej téme optimistický nádych, je podpora Spojených štátov, ktoré sú sídlom väčšiny gigantov, ktorých by sa zdanenie dotklo. Uvidíme, či toto nadšenie vydrží USA a ďalším vyspelým štátom OECD počas celého procesu zavádzania globálnej dane a do akej miery sa im podarí dotlačiť daňové raje, aby sa do tohto systému zapojili.

Jozo Perić

Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora