„Chceli sme to najlepšie, no dopadlo to ako vždy“. Tento uštipačný výrok opäť raz presne vystihuje spoločenskú situáciu na Slovensku. Dva týždne po pokuse o atentát na predsedu vlády trval záujem o deeskaláciu napätia len niekoľko dní. Výzvy a veľkolepé sľuby rýchlo upadli do zabudnutia a krajina sa vrátila do stavu, kde bola predtým.
V posledných dňoch eskaluje situácia v TV Markíza, kde sa skupina žurnalistov postavila proti manažmentu. Mnohí žiadajú akcionára, aby spravil v médiu poriadok. Je to paradoxná situácia, keďže zasahovanie akcionára do riadenia médií bolo doteraz podľa nich tabu.
Globálnym štandardom pre zabezpečenie objektivity médií nie je akcionár, ale redakčná rada. Táto rada je tvorená skúsenými novinármi, editormi či externými odborníkmi, ktorí dohliadajú na to, aby médium spĺňalo stanovené štandardy. Redakčná rada zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní integrity, kvality a nezávislosti obsahu publikácie.
V histórii sa odohralo viacero prípadov, kedy vznikli silné konflikty medzi novinármi, editormi, manažérmi či vlastníkmi. Dianie v Markíze je jedným z nich. Práve pri takýchto udalostiach je redakčná rada nevyhnutná na identifikáciu a riešenie problémov.
Pokusy o riešenie určite boli. Člen redakčnej rady CME, Hans Marh, absolvoval množstvo stretnutí so zamestnancami televízie. Podľa jeho slov „nenašiel dôkazy neprimeraného externého vplyvu alebo tlaku na žurnalistov či reportérov“. H. Marh predtým pracoval ako šéfredaktor nemeckej televíznej siete RTL a v súčasnosti poskytuje konzultačné služby mnohým významným mediálnym skupinám.
Samozrejme, vždy existuje možnosť, že aj takýto človek sa vo svojom úsudku mýli. No je ťažké spochybniť, že Michal Kovačič svojim správaním „porušil nielen redakčné smernice, ale ohrozil aj princípy slobody médií“. V takej polarizovanej spoločnosti, aká je na Slovensku, to nie je ťažké.
Slovenskom lomcujú emócie. Ľudia tu žijú v sociálnych bublinách viac ako kdekoľvek inde. Každý si myslí, že má pravdu, a ostatní klamú, zavádzajú alebo ničomu nerozumejú. Mnoho médií nekriticky šíri vlastné naratívy, aby ulahodili svojmu publiku, bez ohľadu na to, čo je a čo nie je pravda.
Čím viac emócií, tým viac politikárčenia a tým vyššie múry pri komunikácii. Práve komunikácia v TV Markíza zlyhala, možno úplne zbytočne.
Jedným z najúspešnejších novodobých bestsellerov o manažmente je kniha Jocka Willinka „Leadership Strategy and Tactics“. J. Willink je bývalý mariňák, ktorý princípy vedenia zásahových jednotiek aplikuje na riadenie firiem. Tieto princípy musia byť jasné a excelentne exekvované, pretože pri chybách ide o životy.
Akákoľvek organizácia, podobne ako bojový tím, je úspešná iba vtedy, keď existuje silná dôvera medzi všetkými členmi tímu. Ak sa naruší, prestáva fungovať synergia v dosahovaní spoločných cieľov, čo ohrozí celý tím a jeho misiu.
Najťažšie rozhodovanie jednotlivca pri bojovej misii je v situácii, keď nesúhlasí so svojim nadriadeným. Vtedy musí neustále skúšať presvedčiť nadriadeného, aby zmenil svoj názor. Ak sa mu to nepodarí, je takmer vždy nevyhnutné dodržiavať stratégiu. Ak sa postaví proti nadriadenému, následky môžu byť katastrofálne pre všetkých – pre neho samotného, pre tím, ale aj pre ľudí, ktorých má zachrániť.
Z psychologického hľadiska často bránia viesť zmysluplnú diskusiu ego a neschopnosť pozrieť sa na veci z nadhľadu. V takých prípadoch je potrebné spraviť dva kroky vzad, radí J. Willink. Človeku sa tak môže otvoriť úplne iná perspektíva.
Osobná integrita je pre žurnalistov kľúčová vlastnosť, no každý človek má v sebe zakorenené predsudky, či si to prizná alebo nie. Čím je situácia horúcejšia, tým viac vychádzajú na povrch.
Svet nie je čiernobiely. No nie každý tomu chce rozumieť.
