Euro môže klesnúť voči americkému doláru do začiatku budúceho roka na úroveň 95-90 centov. Bude to závisieť najmä od tempa, akým bude americká centrálna banka Fed dvíhať úrokové sadzby. Ak pôjde ešte ďalej v porovnaní s tým, čo dnes avizuje, tak aj euro môže klesnúť ešte viac.

Euro je pod tlakom kvôli protiinflačným krokom centrálnych bánk, kde tón udáva Fed, ale rovnako aj kvôli energetickej kríze. Tá dolieha na Európu, ako niekdajšieho kľúčového odberateľa lacných ruských energií, výraznejšie ako na Spojené štáty americké. Drahšie energie zaťažujú zahranično-obchodnú bilanciu európskych krajín, čo tlačí na ich meny.

V ére lacných energií bola Európa jedným z blokov s najväčším obchodným prebytkom. To sa teraz mení na obrovské deficity. Zraniteľnosť mien voči energetickému fenoménu demonštruje aj na príklade austrálskeho dolára, ktorý nemá obvykle dobrú výkonnosť, ale nakoľko je Austrália bohatá na komodity, teraz sa jej mene darí relatívne dobre.

Dodávateľské reťazce komodít a ich funkčnosť majú teraz na meny výrazný vplyv. Očakáva, že hoci na energetických trhoch dôjde k nejakej normalizácii, obdobie lacných energií sa už nevráti, minimálne nie v blízkej budúcnosti.

Recesia sa nevyhne ani USA

Minulotýždňové rozhodnutie Fedu skorigovalo smerom hore nielen očakávania trhu ohľadne miery zvyšovania úrokových sadzieb, ale prinieslo aj zmenu celkového naratívu. Kým Fed nebol doteraz podľa menového stratéga Saxo dostatočne zrozumiteľný v komunikácii, tentokrát nenechal nikoho na pochybách ohľadne prichádzajúcej recesie.

Namiesto pokračujúceho ubezpečovania, že veci budú relatívne v pohode, Fed otvorene priznal, že ekonomika sa spomalí. Zároveň podporil očakávania ohľadne ďalších kôl zvýšenia úrokových sadzieb, čím jasne povedal, že je pripravený sadzby zvyšovať, aj keď bude ekonomika spomaľovať. Očakáva, že to prinesie recesiu.

Tá by mala tvrdo udrieť v budúcom roku, nakoľko reakcia hospodárstva zaostáva za krokmi centrálnych bánk približne o 9 až 12 mesiacov. Bude to tvrdé, a to aj napriek tomu, že americká ekonomika je pomerne odolná. Očakávam, že inflácia zostane v nasledujúcich rokoch relatívne vysoká.

Ako to bude vyzerať v EÚ, kde centrálna banka taktiež začala brať situáciu serióznejšie?

Európa sa kvôli vysokej zraniteľnosti svojho energetického systému nemôže vyhnúť recesii. Tá dokonca príde skôr ako do USA. A aj tu platí, že vyššia inflácia tu s nami zostane dlhšie. Energetické systémy, deglobalizácia dodávateľských reťazcov, pomoc obyvateľstvu, výdavky na armádu, to si všetko vyžiada masívne investície, ktoré budú mať dopad na infláciu. Tá sa už nevráti na úrovne, na aké sme boli zvyknutí. Vrchol úrokových sadzieb očakáva v EÚ okolo 2,5 až 3 percentá, kým v USA na úrovni 4,6 až 5 percent.

John Hardy

John Hardy nastúpil do Saxo v roku 2002 a od októbra 2007 je vedúcim devízovej stratégie. Zameriava sa na poskytovanie stratégií a analýz na menovom trhu, ako ho definujú fundamenty, zmeny v makroekonomických témach a technický vývoj. Hardy získal za svoju prácu niekoľko ocenení a bol vyhlásený za najúspešnejšieho 12-mesačného prognostika za rok 2015 spomedzi viac ako 30 pravidelných prispievateľov FX Week. Jeho stĺpček o devízovom trhu je často citovaný a je pravidelným hosťom a komentátorom v televízii, vrátane CNBC a Bloomberg.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora