Rastie rozpor medzi potrebami zeleného financovania a možnosťami európskych vlád

Ambície v oblasti klímy narážajú v EÚ a Spojenom kráľovstve na makroekonomický protivietor. Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire koncom mája rázne odmietol myšlienku, že prechod krajiny na nulovú ekonomiku by mal byť financovaný emisiou väčšieho dlhu.

Len o niekoľko dní neskôr, Rachel Reeves, tieňová kancelárka Spojeného kráľovstva, odstúpila od predvolebného prísľubu, že si požičia 28 miliárd libier ročne na financovanie klimatických investícií. Teraz sľubuje, že ak bude zvolená, labouristická vláda bude fiškálne „zodpovedná“ a bude zvyšovať zelené investície v krajine len postupne.

A v Nemecku sa šanca na prijatie zákona presadzovaného vicekancelárom Robertom Habeckom zo strany Zelených znížila po tom, čo minister financií Christian Lindner zo Slobodných demokratov vystúpil proti predtým dohodnutému zákazu nových plynových kotlov v domácnostiach.

Nie je náhoda, že klimatické záväzky sa začínajú objavovať na poprednom mieste vo verejnej diskusii. Na zníženie emisií skleníkových plynov sú potrebné rozsiahle investície – až do výšky dvoch percent HDP ročne, a z týchto výdavkov minimálne tretinu bude potrebné financovať z verejných rozpočtov.

To nebol problém, keď boli úrokové sadzby nízke alebo negatívne. Ale teraz, keď náklady na pôžičky vzrástli, prevláda pocit ekonomickej neistoty. Fiškálni jastrabi sú v ofenzíve a zástancovia klimatických investícií čoraz viac bojujú o to, aby si ich plány udržali predchádzajúcu dynamiku.