Podľa Statistic Brain Research Institute iba 9 percent ľudí reálne aj zrealizuje svoje plány v novom roku. Medzi top tri predsavzatia patria aj príkladnejšie hospodárenie s peniazmi či lepšie finančné rozhodnutia. Takmer 80 percent ľudí svoje smelé plány zanechá do 14. januára. Takže pre mnohých je toto čítanie len nostalgickým spomínaním na ambiciózne novoročné plány.

Plány, odhodlanie a návyky

Finančný plán by ste si mali nastaviť hneď od prvého dňa nového roka. Dôležité je predtým aspoň 2 mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne.

Ak by ste si nechali prekontrolovať všetky vaše zastarané zmluvy, poplatky, ktoré platíte za rôzne služby a vaše míňanie na zbytočnosti, mesačne viete ušetriť aj viac ako 100 eur. Ročne sa tak úspora rodiny vyšplhá aj na viac ako 1 200 eur.  

Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže vyše dvoch mesiacov. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie hneď na začiatku. 

1. Dávajte si pozor na poplatky 

Rôzne poplatky, penále, rôzne druhy predplatného sú doslova zlodejmi drobných súm. Nie je žiadnou výnimkou, že napríklad banky svojim klientom účtujú poplatky za niektoré služby bez toho, aby si to daní klienti vôbec uvedomovali.

O penále by vám zasa mohol rozprávať nejeden podnikateľ, ktorý zabudol včas podať daňové priznanie. Ľudia, ktorí vedia, čo s peniazmi robia, nikdy o svojich financiách nestrácajú prehľad. Maximum potrebných finančných krokov majú zautomatizovaných, aby neminuli žiadny dôležitý termín a každý mesiac kontrolujú všetky platené sumy na svojom bankovom účte.

2.  Popracujte na šetrení 

Nenechávajte peniaze na bežnom účte, kde sú okresávané o infláciu a v podstate sa pri súčasnom takmer nulovom úročení nezhodnocujú. Šetrite, ale nie systémom, že ušetrím to, čo mi na konci mesiaca zostane. Väčšinou nám nezostane nič. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.

3. Sledujte svoje nákupy

Nakupujte plánovane, nie impulzívne. Pred odchodom do obchodu si pripravte podrobný nákupný zoznam, ten je alfou a omegou. Priemerný Slovák minie na zbytočnosti 65 eur mesačne.

Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Pritom až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme. Podľa prieskumov podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nepotrebujeme. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu.

Ak sa pozrieme na celkové výdavky slovenských domácnosti, najnákladnejšou položkou je bývanie. V porovnaní s krajinami EÚ sme však mali za rok 2020 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Pritom len na potraviny minieme ročne mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur. Často tak míňame peniaze aj za potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a potom ich vyhadzujeme.

4. Rozdeľte si svoje výdavky

Máme tu fixné výdavky, ktoré platíte každý mesiac, napríklad náklady na bývanie, energie, splátka hypotéky, poistenie, sporenie, ale aj strava, tankovanie a podobne. Potom sú tie variabilné, ktoré nevyhnutne nepotrebujete – ako záľuby, kultúrne podujatia, či výlety.

Dnes už väčšina ľudí platí všetko platobnou kartou, čiže si z výpisu účtu odsledujte, kam odchádzali vaše platby a koľko ste platili v potravinách, v drogérii či za nákupy oblečenia cez e-shop. Existujú aj rôzne aplikácie, kde si môžete zaznamenávať výdavky a následne ich prehľadne kontrolovať. Stačí, ak si výdavky odsledujete za jedno mesačné obdobie, keďže väčšina pravidelných platieb a výdavkov sa z mesiaca na mesiac výrazne nemení.

Často sa stáva, že pri kontrole výdavkov sa objavia platby aj za položky a služby, ktoré človek vôbec nevyužíva, či už ide o súkromné výdavky ako napr. členstvo vo fitnesklube, môže to byť drahší balík bežného účtu alebo cestovné poistenie, za ktoré sa automaticky stiahne poplatok z účtu a človek ani nevie, že taký produkt vôbec má.

Preto je veľmi dôležitým krokom aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. Rozlíšiť výhodné a nevýhodné produkty však pre bežného človeka nemusí byť vôbec jednoduché, s týmto vám pomôže skúsený finančný sprostredkovateľ.

5. Minimálne dva zdroje príjmu 

Ak sa pozrieme na bohatých ľudí, kľúčom ich konštantného budovanie bohatstva s prijateľným a kontrolovaným rizikom je okrem iného zásada nevsadiť nikdy všetko na jednu kartu.

To isté platí aj o tom, ako s financiami majetní ľudia pracujú v prípade príjmu. Snažia sa nebyť ideálne závislí na jednom jedinom príjme, ale radšej si ich postupne vybudujú niekoľko vrátane vedľajších vlastných biznisov, externých spoluprác s ďalšími subjektmi či pravidelnému výplacaniu dividend. Nielenže tým výrazne navyšujú svoj celkový príjem a investičný potenciál, ale rovnako ako v prípade diverzifikovaného portfólia sa chránia pred tým, aby ich výpadok ktoréhokoľvek z príjmov nedostal zo dňa na deň na nulovú hodnotu. 

6. Nežiť nad pomery 

Dôvodov pre to, prečo človek žije od výplaty k výplate, môže byť mnoho. Asi tým najhorším je ale snaha hrať sa na to, že vaša životná úroveň je oveľa vyššia, než čo hovorí realita. Snaha napodobňovať bohaté celebrity, influencerov alebo napríklad susedov a držať s nimi krok v tom, čo je in, čo sa práve nosí, v čom sa práve jazdí, kam sa práve jazdí a za čo sa práve míňa, nevedie okrem nuly na účte vlastne nikam.

Kým sa nazdáte, budete sa točiť v kolotoči impulzívnych nákupov za nezmysly, ktoré nepotrebujete, a vlastne v skutočnosti ani nechcete. Budete vyhadzovať peniaze za účelom urobiť dojem na ľudí, ktorí vám neplatia účty ani vám nijako nezvýšia vaše príjmy či osobné imanie. 

Lenka Buchláková
Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora