Predseda a jeho premiér. Mocenský spor medzi Matovičom a Hegerom je nevyhnutný

Druhá Matovičova vláda, oficiálne označovaná prívlastkom Hegerova, pokračuje v mnohých politických zlozvykoch svojich predchodcov. Výmena stoličiek vo vláde síce priniesla dočasnú stabilitu, no otvorila dosiaľ nečakanú výzvu. Jej význam najlepšie ilustrovalo pondelňajšie zasadnutie parlamentu, kde sa rozhodovalo o politickej budúcnosti ministerky Márie Kolíkovej.

Poslanci OĽaNO, ktorých drvivá väčšina vďačí za svoje mandáty výlučne Igorovi Matovičovi, sa rozdelili do dvoch táborov. Väčšia časť poslancov OĽaNO bola na hlasovaní neprítomná, alebo sa zdržala. Časť sa postavila za Eduarda Hegera a podržala proreformnú ministerku. Osobná vendeta Igora Matoviča voči M. Kolíkovej tak narazila na odpor zo strany jeho vlastného premiéra.

Čisto teoreticky by sme mohli tvrdiť, že odvolávanie M. Kolíkovej bolo len naplánovaným teatrom, ktorého cieľom bolo dokázanie politickej nezávislosti Eduarda Hegera a existencie názorovej plurality v poslaneckom klube. Pravdupovediac, Igor Matovič nemá na podobný manéver dostatočnú plánovaciu ani osobnostnú predispozíciu.

Jednoducho povedané, objavili sa prvé praskliny v dosiaľ monolitnom a mimoriadne lojálnom klube poslancov, ktorých celá politickú kariéra vznikla vďaka jednému človekovi a niekoľkým úspešným predvolebným videám. Aj lojalita voči politickým nadriadeným má však svoje hranice. Stačí len počkať na správny Rubikon.

Nevítaná konkurencia