Pred Sulíkom je výzva, akú ešte žiaden politik zatiaľ nezvládol

Expremiér a tvár niekdajších dôležitých ekonomických reforiem Mikuláš Dzurinda získal pri svojom tohtoročnom comebacku 0,26 percenta hlasov. Táto nízka hodnota je neprehliadnuteľná. Určite si ju všimol aj Richard Sulík, ktorý sám priznáva, že je viac na čísla ako na pocity. Zrejme aj to prispelo k jeho rozhodnutiu, že je lepšie odísť sám, ako sa nechať vyniesť. V pondelok oficiálne oznámil, že už sa nebude uchádzať o pozíciu predsedu strany Sloboda a solidarita.  

Nerobí to nezištne, chystá pre seba aktívny bruselský dôchodok v europarlamente a titul čestného predsedu strany. Aj keď to druhé znie narcisticky, môže to byť vítaná symbióza. Je totiž lepšie byť honorárnym šéfom parlamentného subjektu ako bezvýznamnej periférnej straničky.

Fakt, že si chce udržať so SaS aspoň symbolický kontakt, môže byť zárukou, že strane nebude škodiť a prípadne ju z úzadia podporí. Teda za predpokladu, že sa nerozhodne sabotovať nové vedenie, pokiaľ sa odkloní od jeho videnia sveta. Ako sa už presvedčilo viacero slovenských premiérov, R. Sulík nepatrí k trpezlivým diplomatom, keď potrebuje presadiť svoje.