Prečo je chorvátsky prezident proti fínskemu vstupu do NATO? Vysvetlenie hľadajte na Balkáne

Jedným z odôvodnení Ruska pre napadnutie Ukrajiny bola snaha zabrániť rozširovaniu NATO na východ. Sľuby Západu Kyjevu o členstve v Severoatlantickej aliancii sa ukázali ako nereálne – USA boli jasne za, ale Nemecko aj Francúzsko mali námietky a roky váhali. Ruskou inváziou sa vidina ukrajinského členstva v NATO (od anexie Krymu aj tak skôr v teoretickej rovine) nadobro rozplynula, od zámeru pragmaticky upustil aj Volodymyr Zelenskyj.

Vojnou na Ukrajine teda Rusko zabránilo rozšíreniu NATO na východ, ale nie na sever. Fínsko a Švédsko sa pre ruskú agresiu rozhodli porušiť desaťročia trvajúcu formálnu nestrannosť a v horizonte dní majú definitívne ohlásiť žiadosť o vstup do spolku.

Drvivá väčšina členských štátov sa ozvala jednoznačne za rozšírenie o dva severské štáty, priaznivé stanovisko prejavil aj šéf Aliancie Jens Stoltenberg. S NATO dlhodobo spolupracujú, výzbroj majú kompatibilnú a sú politicky aj ekonomicky stabilné. Oba sú súčasťou Západu a voči ruskej agresii sa jasne vymedzujú.

Z hľadiska pripravenosti a prínosu sú na tom lepšie ako štvorica balkánskych štátov, ktorá v ostatných 15 rokoch rozšírila rady NATO: Chorvátsko, Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko. Práve chorvátsky prezident sa však vyhráža vetom.

Milanovič proti Ukrajine v NATO

Chorvátsky prezident, niekdajší líder tamojších sociálnych demokratov, sa mesiac pred ruskou inváziou ozval proti ukrajinskému členstvu v NATO. Avizoval, že proti Rusku odmieta bojovať a chcel stiahnuť chorvátskych vojakov z Poľska – hoci tí už vtedy boli späť vo vlasti. Milanovičovo vyjadrenie prehĺbilo spory s chorvátskou vládou aj s Kyjevom.

Stredopravá vláda premiéra Andreja Plenkoviča naklonená Kyjevu sa vtedy ospravedlňovala Ukrajine za výroky prezidenta. Nie je tajomstvom, že dvaja najvyššie postavení chorvátski politici medzi sebou súperia a nevedia sí prísť na meno.

Prezident dlhodobo opakuje, že „vojna na Ukrajine sa ich netýka“, podobne argumentuje aj slovenský expremiér Robert Fico. Medzičasom sa objavili správy, že na Ukrajinu odišlo bojovať 200 chorvátskych dobrovoľníkov a ruská vláda si predvolala chorvátskeho vojenského pridelenca v Moskve.

Milanovič proti Fínsku v NATO