Svet sa nachádza uprostred dvoch technologických revolúcií: prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami a rýchleho vzostupu umelej inteligencie a iných digitálnych technológií. Keďže globálny ekonomický rast sa spomaľuje, mnohí dúfajú, že technologická inovácia je potenciálnym riešením problému. Najnovší Svetový ekonomický výhľad Medzinárodného menového fondu napríklad zdôraznil potenciál umelej inteligencie zvýšiť produktivitu a HDP. Správa však tiež varuje, že vzhľadom na neistoty týkajúce sa rozsahu vplyvu umelej inteligencie by sa k takýmto prognózam malo pristupovať s dávkou opatrnosti. Zatiaľ čo AI by mohla nastoliť éru prosperity, tento výsledok závisí od toho, ako sa tieto nové technológie vyvinú.
Súčasnú vlnu technooptimizmu spolu s obavami z potenciálnych dôsledkov nových technológií pre trhy práce možno pripísať predstave, že umelá inteligencia je to, čo ekonómovia nazývajú „technológia na všeobecné použitie“. Takéto inovácie prenikajú celým hospodárstvom a nie sú obmedzené na jeden sektor. Univerzálne technológie možno rozdeliť do dvoch širokých kategórií: tie, ktoré spôsobili revolúciu v energetike, ako je parný stroj a elektrina, a tie, ktoré zmenili komunikáciu, ako je tlačiareň a telefón. Hoci takýmto inováciám často trvá roky, dokonca desaťročia, kým sa naplno rozvinie ich potenciál, môžu viesť k nárastu produktivity a rýchlemu ekonomickému rastu.
Svet sa nachádza uprostred dvoch technologických revolúcií: prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami a rýchleho vzostupu umelej inteligencie a iných digitálnych technológií. Spoločne sú tieto revolúcie pripravené pretvoriť naše ekonomiky a zmeniť spôsob, akým pracujeme, tovary a služby, ktoré vyrábame a spotrebúvame, a štruktúru a dynamiku finančných trhov. Otázkou však zostáva: Premietnu sa tieto rozsiahle zmeny do rýchlejšieho hospodárskeho rastu?
História ponúka cenné poznatky o tom, ako sa tieto transformácie môžu vyvíjať. Jedným z kľúčových ponaučení je, že hoci sa technologický pokrok často zdá drobný a neuchopiteľný, keď ho zažívame, jeho dlhodobé účinky môžu byť rozsiahle a hlboké. Príspevok parnej energie a železníc k rastu HDP v osemnástom a devätnástom storočí je prekvapivo ťažké kvantifikovať, no existuje dôvod, prečo toto obdobie nazývame priemyselnou revolúciou. Tento vývoj, ktorý pamätne zachytili spisovatelia ako Charles Dickens alebo Émile Zola, ovplyvnil každý aspekt každodenného života ľudí, v práci aj doma.
Technologický pokrok navyše nie vždy vedie k okamžitému zlepšeniu životnej úrovne a môže spôsobiť obrovské narušenia. Najlepším príkladom je vynález tlačiarenského stroja Johannesa Gutenberga v polovici 15. storočia. Umožnením prekladu Biblie do miestnych jazykov a sprístupnením kópií pre bežných ľudí pripravil pôdu pre ďalekosiahle spoločenské a kultúrne zmeny. Výsledné narušenie kláštornej kontroly nad náboženskými textami podnietilo vzostup protestantizmu, ktorý následne viedol k sérii brutálnych náboženských vojen. Max Weber slávne tvrdil, že protestantská pracovná etika leží v srdci kapitalizmu. Hoci vedci túto teóriu spochybnili, kníhtlač a šírenie dostupných kníh nepopierateľne zvýšili mieru gramotnosti a položili základy osvietenstva.
Tlačiareň tiež zohrala kľúčovú úlohu pri uľahčovaní priemyselnej revolúcie, spustila bezprecedentnú vlnu experimentov a podporila ducha vedeckého bádania. Aj keď môže byť pre akademických ekonómov náročné vyvodiť priamu príčinnú súvislosť medzi tlačiarňou a ekonomickým rastom, je úplne jasné, že bez jej vynálezu by svet, ako ho poznáme, neexistoval. To naznačuje, že by sme mali zmierniť naše očakávania o ekonomickom vplyve AI, aspoň v dohľadnej budúcnosti. Hoci samotný priemysel AI je pripravený rýchlo rásť, nie je dôvod očakávať, že by výrazne podporil rast HDP v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.
Navyše, sociálne a politické otrasy spôsobené revolúciou AI by mohli veľmi dobre zatieniť jej priamy ekonomický vplyv. Zatiaľ čo ekonómovia skúmali potenciálne účinky AI na trh práce a politológovia skúmali destabilizujúcu silu dezinformácií a deepfake videí poháňaných veľkými jazykovými modelmi, informačné a komunikačné technológie môžu tiež ovplyvniť normy a inštitúcie menším, ale zmysluplným spôsobom. Zoberme si napríklad rozvoj železničnej siete, ktorá uľahčila prepravu ľudí a tovaru, čím sa urýchlil rast husto osídlených, ekonomicky prosperujúcich miest. Podobne nástup televízie nanovo definoval spotrebiteľské ašpirácie a spochybnil zavedené normy o účasti žien na trhu práce.
Isté je, že takéto zmeny sú vo svojej podstate nepredvídateľné. Ale je to ešte väčší dôvod, aby sme si dôkladne premysleli, akú spoločnosť chceme vytvoriť a ako môžeme využiť technológie na jej dosiahnutie. Všetky univerzálne technológie, vrátane elektrickej energie a kanalizačných systémov, sú formované politickou a spoločenskou diskusiou. Hoci nemôžeme zvrátiť alebo spomaliť vývoj AI, lídri a tvorcovia politík musia zabezpečiť, aby tieto výkonné technológie slúžili väčšiemu dobru, či už vedú k merateľnému ekonomickému rastu alebo nie.
Copyright: Project Syndicate, 2024. www.project-syndicate.org
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
