Slovenské školstvo má množstvo problémov, no nízke plošné mzdy učiteľov medzi ne nepatria. Tí čo tvrdia opak, sa odvolávajú na jedno medzinárodné porovnanie: podiel miezd učiteľov na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj vo vládnom reformnom dokumente sa píše, že tento podiel dosahuje v EÚ v prieme 88 %, pričom v SR je to len niečo nad 70 %. A tento rozdiel je označený za jeden z hlavných dôvodov, prečo u nás treba plošne zvýšiť mzdy učiteľov.
Porovnávanie miezd učiteľov s mzdami vysokoškolsky vzdelaných ľudí naprieč krajinami však podáva skreslený obraz. Dôležitým faktorom v takomto porovnaní sa stáva to, akú mzdovú prémiu prináša vysokoškolský titul v danej krajine. Táto prémia sa môže líšiť naprieč krajinami z rôznych dôvodov. Záleží od toho, aký podiel ľudí ma titul, akú školu a aký odbor vyštudovali, v akých sektoroch pracujú či aký majú priemerný vek.
Monopol nie je všemocný, má aj veľa nášľapných mín
Ak je táto prémia v krajine relatívne nízka, tak sa, samozrejme, mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí nebudú príliš líšiť od priemernej mzdy v hospodárstve. A čisto aritmeticky tak vo výsledku bude aj rozdiel medzi mzdami učiteľov a mzdami ľudí s titulom menší. Čo v medzinárodnom porovnaní vytvorí dojem, že z pohľadu podielu miezd učiteľov na mzdách ľudí s titulmi sú v krajine učitelia odmeňovaní vysoko. A naopak, ak je v krajine vysoká mzdová prémia za titul, tak v takejto krajine budú mať mzdy učiteľov tendenciu dosahovať nižší podiel v medzinárodnom porovnaní.
Že táto aritmetická logika platí aj v reálnom svete, ukazuje porovnanie severských krajín s krajinami V4. Krajiny ako Dánsko, Estónsko, Fínsko a Švédsko majú relatívne nízku mzdovú prémiu za titul. V priemere dostane v týchto krajinách vysokoškolsky vzdelaný človek 133 % priemernej mzdy. A zároveň tam mzdy učiteľov prvého stupňa ZŠ dosahujú relatívne vysoký podiel na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V priemere 86 %.
Nepotrebujeme masívnu výstavbu škôlok ani povinnú plošnú dochádzku
Úplne opačná situácia je v krajinách V4 - v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Tu prináša titul relatívne vysokú prémiu, v priemere vo výške 162 %. A zároveň tu mzdy učiteľov prvého stupňa ZŠ predstavujú relatívne nízky podiel na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V priemere 70 %. Úplný extrém potom predstavujú USA, kde vysokoškolský titul prináša prémiu 176 % a mzdy učiteľov tvoria len 62 % miezd ľudí s titulmi.
Z týchto dôvodov oveľa lepšie vypovedá o úrovni odmeňovania učiteľov v krajine porovnanie miezd učiteľov s priemernou mzdou. V tomto porovnaní už Slovensko nijako výrazne nezaostáva. Na 1. stupni ZŠ dosiahli mzdy učiteľov 103 % priemernej mzdy, pričom priemer EÚ bol 103,4 %. Mimochodom, napríklad Fínsko dosiahlo v tomto ukazovateli 104,2 %. Na 2. stupni už Slovensko stráca na priemer EÚ približne 4,6 %. Čo je však stále ďaleko od 18 % z porovnania z reformného dokumentu a nedá sa preto hovoriť o potrebe výrazného zvýšenia miezd učiteľov.
A to predovšetkým v situácii, keď je možné, že sme už priemer EÚ dobehli. Tento rok totižto vzrástli mzdy učiteľov o 10 %, ale priemerná mzda vzrastie odhadom len o 2 %. Tento rok sa odhaduje, že priemerná mzda učiteľa dosiahne úroveň okolo 1350 eur. Mimochodom, počas poslednej dekády vzrástli mzdy učiteľov o viac ako 80 %, pričom priemerná mzda v hospodárstve približne o 46 %. Teda ak boli skutočným problémom nízke plošné mzdy učiteľov, tak posledné roky tento problém výrazne strácal na pálčivosti.
Ako spoplatniť vzdelávanie? Zdieľajme svoju budúcnosť!
Skutočný problém však existuje pri učiteľoch v Bratislavskom kraji. Školstvo je charakteristické tabuľkovými platmi, ktoré sú rovnaké vo všetkých regiónoch. A to, samozrejme, vytvára problémy. V Prešovskom kraji dosiahla mzda učiteľov úroveň skoro 160 % prešovskej priemernej mzdy, pričom v Bratislavskom je to tesne pod 100 %. Výsledkom je, že na portáli Profesia.sk hľadajú v Bratislavskom kraji 57 učiteľov na voľné pracovné miesto a v Prešovskom, najľudnatejšom slovenskom kraji, len štyroch.
Čo je riešením tohto špecifického problému? Školstvo sa môže inšpirovať napríklad policajným zborom a zaviesť príplatky za ubytovanie v drahých regiónoch. Takéto riešenie by nestálo stovky miliónov eur, ako plošné zvyšovanie miezd a zároveň by cielene a efektívne riešilo momentálne najväčší problém mzdovej otázky v školstve. Po jeho vyriešení by sme sa mohli posunúť hneď na druhý problém: motivačné odmeňovanie šikovných učiteľov a nie učiteľov, ktorí vydržia v učiteľskom zbore najdlhšie a sú ochotní plniť rôzne formality, aby získali potrebné atestácie.
- Róbert Chovanculiak (31)
Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Do inštitútu INESS nastúpil v roku 2015. Predtým pôsobil ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Venuje sa fungovaniu verejného sektora, internetovým technológiám a školstvu.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
