Ešte pred pár mesiacmi médiá verili, že nový premiér dokáže spraviť v krajine poriadok. Bol nádejou, že zoberie opraty štátu do vlastných rúk, buchne po stole a spraví v koalícii a na vláde poriadok. Veď kto iný by to mal urobiť?

Týždeň po týždni však prichádzalo jedno sklamanie za druhým, čo nakoniec spôsobilo veľký obrat vo verejnej mienke. Politickí komentátori si uvedomili, ako márne sa nádejali. Zrazu sa Eduard Heger začal vykresľovať v úplne iných farbách – ako bezmocný premiér, ktorý vie veľmi pekne rozprávať.

Bez debaty, E. Heger je milý, kultivovaný a rozhľadený človek. Každého poteší svojim optimizmom a vierou, že bude dobre. Dokáže hodiny rozprávať a všetkých uisťovať, že veci sa komunikujú, napredujú a riešia. Jeho prioritou je, aby fungovalo zdravotníctvo, školstvo, poľnohospodárstvo, priemysel, kultúra... a všetko ostatné.

Jeho jediný problém je, že pre to nedokáže spraviť nič. Kasičku drží pevne v rukách Igor Matovič. A ten istý človek drží v rukách aj legislatívny proces v krajine. E. Heger ako pokorný kresťan jeho moc plne a bez výhrad akceptuje. V snahe, aby ovca ostala celá a vlk bol sýty, prichádza s neuveriteľne kreatívnymi, no neuveriteľne hlúpymi nápadmi, ako by mala koalícia ďalej fungovať.

V skutočnosti však pre krajinu nedokáže spraviť nič. A tak robí, čo mu ide najlepšie. Napriek tomu, že na zdecimované Slovensko sa valí jedna z najväčších kríz v histórii, tak prioritou premiéra je chodiť po Slovensku predstavovať kandidátov OĽaNO do komunálnych volieb, uisťovať zahraničných lídrov o našom postoji k Ukrajine a v médiách rozdávať nádej, že všetky problémy sa čoskoro vyriešia.

A keď je skutočne pod tlakom, tak sa obráti k starej známej formulke – za všetko zlé môže Smer a Hlas. Ako napríklad v prípade Slovalca. „Treba si uvedomiť, že predchádzajúce vlády zneužili fond na to, aby si zlepšovali rozpočtové výsledky na úkor fondu“. A tu, bohužiaľ, E Heger nielen zavádza, ale priamo klame. A to nie je dobrou vizitkou ani pre kazateľa.

Envirofond získal drvivú väčšinu svojich zdrojov za čias ministrovania jeho samotného a neskôr I. Matoviča. Sú to stovky a stovky miliónov eur, ktoré utŕžil z predaja emisných povoleniek v tomto a minulom roku.

E. Heger dobre vie, že to bol práve on a I. Matovič, ktorým vyhovovalo viac než komukoľvek inému, že zdroje z Envirofondu smerovali priamo do štátnej kasy a mohli sa prejedať bez toho, aby sa odkladalo na kompenzáciu biznisu za emisné povolenky, tak, ako to robia ostatné priemyselné krajiny Európy.

Traja komplici: Matovič, Heger a Budaj sú priamo zodpovední za to, že peniaze sa prejedli, a teraz, aj keby sa chceli použiť na dotáciu firiem, tak by sa musel navýšiť dlh krajiny. A preto budú všetci traja manipulovať a zavádzať, len, aby hodili vinu na niekoho iného.

Problémom nie sú ani peniaze, ale to, že Matovič, Heger a Budaj, napriek dvojročným sľubom nedokázali schváliť zákon o emisiách, ktorý by v použití výnosov spravil poriadok. A firmy by sa podľa neho vedeli zariadiť. Vláda ich ale dva roky ťahala za nos, hoci zákon je pripravený a stačí ho schváliť.

Matovič však peniaze alokuje radšej na krúžky ako na udržanie priemyslu. Zákon skončil v šuplíku a zamestnanci na ulici.

Nádejam v Eduarda Hegera je koniec. Nie je ničím iným ako kolieskom v mašinérii OĽaNO. A bude robiť to, čo od neho líder strany požaduje. Bude chodiť po Slovensku a podporovať kandidátov strany. Bude sa chváliť na facebooku poklesom nezamestnanosti o promile, pričom ekonomické cunami prichádza. Bude rozdávať nádej veriacim a na nepriateľov chrliť síru.

Toto šialenstvo nadchádzajúcim pádom vlády ale nekončí. Naopak, I. Matovič dal vedieť, že je čas obetovať sa za krajinu, keďže "zbabelý" Sulík odchádza. V preklade to znamená, že kúpia Kuffovcov a budú si užívať svoju 76-hlasovú prevahu v parlamente. Zo Slovenska sa bude môcť konečne stať poriadny kresťanský štát...

A to všetko až do chvíle, kým si pár príčetných poslancov neuvedomí, že toto nie je cesta, ktorou by krajina mala ísť. Očakávať ale, že to spraví E. Heger, by bolo nadmieru optimistické.