Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nalieha na svojich spojencov. „Vojna nepozná dovolenku,“ hovorí a apeluje na krajiny NATO, aby urýchlili sľúbené dodávky zbraní. Tie sa totiž oneskorujú. Podľa Zelenského súčasné záväzky najviac neplnia USA, Británia a Francúzsko.

Zadrhávanie v dodávkach zbraní a hlavne neochota niektoré vôbec Kyjevu poskytnúť, môžu byť kľúčovým dôvodom, prečo ukrajinská armáda začiatkom augusta podnikla nečakaný prienik do ruskej Kurskej oblasti. Zelenskyj sám tvrdí, že ak by krajiny NATO opustili svoje „červené čiary“ a poskytli Kyjevu napríklad rakety dlhého doletu „zem – zem“, riskantná „operácia Kursk“ by vôbec nemusela prebehnúť. Lenže teraz Ukrajina podľa neho nemá inú možnosť, ako zaútočiť na ruské strategické ciele situované hlbšie vo vnútrozemí, ako sú mosty alebo letiská, než ich napadnúť práve riskantným útokom pechoty.

Nemecko, aj keď ho Zelenskyj vo svojej výzve nespomenul, sa v jeho očiach určite tiež radí ku krajinám, ktorých podpora Ukrajiny by mohla byť rozhodnejšia. Berlín sa však, zdá sa, vydáva opačným smerom. Svoju pomoc Kyjevu totiž plánuje postupne znižovať. Aspoň podľa víkendovej správy nemeckej tlače. Nemecko vraj na budúci rok plánuje znížiť pomoc Ukrajine z tohtoročných osem na štyri miliardy eur, a ešte menej má dať v roku 2026.

Aby toho nebolo málo, nemecká polícia sa v súvislosti s vyšetrovaním výbuchov plynovodov Nord Stream zo septembra 2022 teraz zameriava na vysokých ukrajinských armádnych predstaviteľov, ako píše britský denník Guardian. Berlín sa podľa denníka nachádza v zložitej situácii, pretože zároveň tú istú ukrajinskú armádu vyzbrojuje. A to v takom rozsahu, ako nikto iný v Európe; veď Nemecko je po Spojených štátoch hneď druhým najväčším dodávateľom zbraní Ukrajine. Ani Berlín však neprekračuje „červenú čiaru“ a odmieta Kyjevu poskytnúť napríklad svoje taurusy, teda riadené strely s plochou dráhou letu a dlhým doletom. Tie sú pritom mimoriadne účinné. Majú dolet až 500 kilometrov a prerazia aj šesťmetrovú betónovú stenu.

Nemecká vládna koalícia kancelára Olafa Scholza nie je príliš súdržná a funkčná, samotným Scholzovým sociálnym demokratom klesajú preferencie. Do popredia sa naopak dostáva protestná Alternatíva pre Nemecko. Plánované zníženie nemeckej pomoci Ukrajine treba teda chápať aj v tomto kontexte. Berlín nechce ďalej podporovať proruské nálady doma, ktoré sú posilňované aj správou, že za výbuchmi plynovodov Nord Stream stoja ukrajinské sily – či už s priamym posvätením Kyjeva alebo bez neho.

Scholzova vláda by chcela, aby obmedzenie pomoci Ukrajine navonok vyznelo, ako súčasť jej snahy o šetrenie verejných financií. Ani to sa však nestretáva s pochopením u proukrajinsky naladených kruhov. „Ukrajinská obrana voči Rusku môže nakoniec padnúť pre nemeckú posadnutosť šetrením,“ neberú si servítky analytici nemeckej banky LBBW. Podľa týchto analytikov je „rizikom za miliardu dolárov“ spoliehať sa v takto zásadnej veci na výnosy zo zmrazených ruských devízových rezerv, ktorých použitie je stále vysoko neisté. Práve tak však teraz Berlín argumentuje - chce nahrádzať svoje výdavky na Ukrajinu práve výnosmi z ruských rezerv.

Lenže peniaze z ruských rezerv nie sú o nič viac nemecké ako napríklad české. O ich využití, resp. len výnosoch z nich, tento rok na jar rozhodli krajiny skupiny G7 a Európska únia. Zmrazené ruské rezervy sú z drvivej väčšiny uložené v Belgicku, takže ak vôbec možno konkrétne určiť poskytovateľa pomoci, je to čisto technicky práve Belgicko. Nie Nemecko.

Navyše, Nemecko stálo v rámci zmienených rokovaní G7 a EÚ na čele skupiny štátov, ktoré zablokovali využitie ruských rezerv v celej šírke, teda vrátane istiny. To znamená, že kvôli Nemecku a niektorým ďalším padol návrh USA, ktorý podporovala napríklad Británia, vyzývajúci na využitie aj zhruba 300 miliárd dolárov práve z istiny týchto rezerv. Takto sa využijú len výnosy (úroky) z nich, čo sú ale len nižšie jednotky miliárd dolárov ročne. Teda o dva rády menej.

Samozrejme, od jari krajiny G7 a EÚ usilujú o vytvorenie schémy, ktorá by umožnila vziať si pôžičku na pomoc Ukrajine v objeme 50 miliárd dolárov, ktorá by sa potom postupne splácala práve z výnosov z ruských devízových rezerv. Aby takáto schéma ale bola funkčná, musí byť dlhodobo zaručená jednomyseľnosť – teda to, že napríklad Maďarsko do takého riešenia nebude „házať vidly“.

Ale aj ak by sa darilo Maďarsko neustále presviedčať k podpore, je nutné, aby ruské rezervy zostali zmrazené 10 až 20 rokov. Pretože tak dlho bude z výnosov z rezerv nutné splácať 50-miliardovú pôžičku, ktorú by si na pomoc Ukrajine vzala EÚ. Zmrazenie na 10 až 20 rokov však fakticky znamená konfiškáciu ruských rezerv, hoci nepriznanú. Pričom Nemci, ako už vieme, sa na jar proti – priznanej – konfiškácii postavili, keď ju navrhovali Spojené štáty.

Lukáš Kovanda
Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora