Najväčším veriteľom sveta nie sú Spojené štáty. Ani Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka. Je ním Čína, ktorá už dekádu rozdáva úvery po celom svete. Pomocou programu Novej hodvábnej cesty (Belt and Rod Iniciative, BRI) poskytla úvery v objeme viac ako bilión dolárov.
Mnohé z peňazí sa však použili neefektívne na projekty, ktoré nepriniesli ekonomický benefit pre dlžníka a neprinesú ani finančný efekt pre veriteľa. S tým, ako sa peniaze v roku 2022 stali omnoho drahšie a nedostupnejšie, do problémov so svojím úverovým portfóliom sa dostala aj samotná Čína.
Nepodarených projektov je mnoho. Ako napríklad čiernohorská diaľnica, ktorá nikam nevedie za miliardu dolárov. Alebo ekvádorská priehrada, v ktorej sa objavilo sedemtisíc trhlín. Či investície do megalomanských projektov na Srí Lanke, ako bol prístav Hambatota a veža Lotus. Tie skončia ako „biele slony“ – nerentabilné projekty, drahé na udržiavanie a pritom nepredajné.
BRI mal byť projektom storočia, ktorý spojí Áziu a Európu pomocou novej cestnej, železničnej a lodnej infraštruktúry. Nová hodvábna cesta mala prepojiť európsky dopyt s čínskou produkciou. Popritom mal Peking získať vplyv v krajinách od Mongolska až po Poľsko.
Postupom času sa však rozrástol do juhovýchodnej Ázie, no najmä Afriky hladnej po investíciách. Celkovo prostriedky smerovali do zhruba 150 krajín sveta. Na začiatku sa stretávali s veľkým úspechom.
Napríklad Indonézia plánovala vybudovať vysokorýchlostnú železnicu spájajúcu dve najväčšie mestá, Jakartu a Bandung. Japonská firma požadovala garanciu aspoň 50 percent z financovania projektu, Číňania ju nepotrebovali a ponúkli aj lacnejšiu cenu, čím vyhrali. Keď sa však železnica v júli otvorí, bude o niekoľko stoviek miliónov dolárov drahšia a bude štyri roky meškať.
Nová hodvábna cesta sa ukázala ako príliš rozšafný projekt. Aj preto začali investície dvoch najväčších štátnych organizácií, ktoré ju financovali, čínska Eximbanka a rozvojová banka, postupne znižovať svoje investície. V roku 2021 dosiahli iba 3,7 miliardy dolárov, čo predstavovalo 13-ročné minimá.
Situácia sa v roku 2022 začala s rastom úrokových sadzieb ďalej zhoršovať. Do hry musela vstúpiť čínska centrálna banka PBOC, ktorá zachraňuje situáciu.
Skysnuté úvery
Diaľnica do ekonomického pekla. Ako sa čínsky dlh na Balkáne zmenil na prekliatie
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?