Húževnatý odpor Ukrajiny voči ruskej invázii dal mnohým ľuďom naprieč Európe nádej. Viera v to, že agresia a revizionizmus aj zo strany toho silnejšieho dokážu byť porazené, naberala na sile s každým záberom bojujúcich vojakov naprieč mestami a dedinami Ukrajiny.
Štátnický výkon v podaní prezidenta Volodymyra Zelenského a kyjevského starostu Vitalija Klička v mnohom pripomína postavu varšavského primátora Stefana Starzyňského. „Tak ako vy zdieľate osud svojich vojakov - tak aj ja zostanem medzi svojimi," odkázal v septembri roku 1939 veliteľovi obrany Varšavy.
Podobne ako V. Zelensky a V. Kličko, aj on mal príležitosť ujsť spolu s ďalšími členmi poľskej vlády, no odmietol to. Ďalšie tri týždne hrdinsky koordinoval občanov pri obrane mesta proti ničivému nemeckému útoku.
Podobných príbehov je v posledných dňoch na Ukrajine neúrekom. Mnohí nielen odmietajú útek do bezpečia, ale sa dokonca vracajú bojovať zo zahraničia. Niet divu, že táto nešťastná krajina si získala sympatie takmer celého sveta. Protesty a zhromaždenia naprieč svetom ukazujú, že osud Ukrajiny nie je mnohým ľahostajný.
Práve preto je nasledujúca myšlienka nesmierne bolestivá. V posledných dňoch sme si v československom priestore zvykli na frázu – druhý Mníchov. V existenčnom záujme Slovenska je silný a nezávislý ukrajinský štát, ktorého existencia je teraz v priamom ohrození. V prípade, že by pred niekoľkými dňami Ukrajina ustúpila ruským požiadavkám, znamenalo by to začiatok konca jej suverenity.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu je však potrebné túto frázu náležite aktualizovať. Zatiaľ čo Kyjev, Charkov, Sumy a ďalšie mestá hrdinský odolávajú ďalším útokom, mali by sme sa začať obávať iného scenára. Druhej Jalty, druhého Teheránu, druhého Postupimu. Na názve nezáleží. Naopak, kľúčom je princíp.
S často spomínanou principiálnosťou západných krajín však existuje jeden zásadný problém. Nehraničia s Ukrajinou
Dvojtvárnosť Západu
Francúzi, Nemci, Briti, Američania, ich slovo má v komplikovanom svete diplomacie veľkú váhu. Preto je pozitívnou správou, že napriek vajatavým náladám (Nemeckom) a snahe zapáčiť sa Moskve (Francúzsko), sa v konečnom dôsledku postavili na stranu Ukrajiny a tvrdých sankcií.
S často spomínanou principiálnosťou západných krajín však existuje jeden zásadný problém. Nehraničia s Ukrajinou. Nakoľko sa Joe Biden, Emmanuel Macron alebo Boris Johnson môžu teraz tváriť, že utrpenie ukrajinského ľudu a ruská agresia je pre nich prioritou číslo jedna, nikdy úplne nepochopia pozíciu priamych susedov Ukrajiny. V svojich domovských krajinách jednoducho čelia iným výzvam.
Pre Slovensko, Maďarsko, Litvu, Moldavsko, Poľsko a ďalšie štáty nášho regiónu, situácia za východnými hranicami je veľmi povedomá. Všetky tieto národy mali v istom bode skúsenosť s ruským okupantom. Obyvatelia Pobaltia perfektne rozumejú hnevu Ukrajincov, aj oni boli predsa v roku 1940 obsadení Sovietmi pod zámienkou medzinárodnej bezpečnosti.
Množstvo ďalších podobných príkladov len poukazuje na fakt, že štáty nášho regiónu perfektne rozumejú rozsahu ruskej hrozby.
Figúrka na šachovnici
Je síce pravdou, že k dnešnému dňu (27. februára) je celý západný svet v otázke sankcií jednotný. Správne položená otázka však znie, ako dlho bude tento stav diplomatickej idylky trvať. Spojené štáty, Nemecko a Francúzsko majú na domácich frontoch mnoho výziev, ktoré sa môžu ukázať dôležitejšie ako principiálny postoj k Ukrajine.
S prebiehajúcimi rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom je na mieste sa zamyslieť nad tým, nakoľko krajiny západnej Európy budú tlačiť na Kyjev v snahe dosiahnuť mier za každú cenu. Nie je žiadnym tajomstvom, že súčasné nastavenie sankcií je pre mnohých aktérov mimoriadne bolestivé.
Nemali by sme z pozície stredoeurópskej krajiny preto zabudnúť na jaltský variant. Pre náš región je iba silná Ukrajina predpokladom pre nezávislú a bezpečnú existenciu. To však neplatí pri Francúzoch, či Nemcoch, ktorí s Ruskom najradšej komunikujú v režime business as usual.
V najbližších dňoch sa presvedčíme, koľko stojí nezávislá Ukrajina. Bez ohľadu na skvelý vojenský výkon v podaní Kyjeva, potenciálny mier vznikne výlučne na základe dohody mocností. Meniť sa môže len rokovacia sila Kyjeva. Princíp však zostáva rovnaký.
Francúzsko čoskoro čakajú prezidentské voľby. Zaujímavé bude, či sa E. Macron postaví voči jaltskému pokušeniu.
Ďalšie dôležité správy
