Ministerku zdravotníctva treba niekedy aj pochváliť

Vymenovanie všetkých problémov slovenského zdravotníctva by mohla byť zaujímavá spoločenská hra. Čestné miesto si zaslúži ilúzia bezplatnosti. Politické zadanie vyžaduje, aby ľudia s bežnými problémami u lekára nič neplatili. A tak je liečba nachladnutia bezplatná, no na druhej strane je internet plný zbierok pre ľudí, ktorí potrebujú zdroje na účinnú liečbu rakoviny či iných vážnych ochorení.

V médiách sa objavilo viacero prípadov, keď poisťovne museli vysvetľovať, prečo nepreplatia drahý liek. Spoločným menovateľom sú obmedzené finančné zdroje. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie nedáva priestor pre zvyšovanie odvodov, vyššie platby za poistencov štátu zasa narážajú na napäté verejné financie. No všetko zadarmo byť nemôže, ani keby sa na koaličnej rade podarilo vyvolať ducha Karla Marxa. Preto si treba vybrať.

Zadarmo znie dobre

Zrušenie čiastočného preplácania nákladov na zubné ošetrenie spustilo vlnu kritiky. Ide pritom o opatrenie, ktoré má z viacerých dôvodov logiku. Najmä v krajine, ktorej politici radi vytvárajú ilúziu, že štát sa o všetko postará. Odkiaľ však kritika prichádza? Najmä od ľudí, ktorí majú záujem o udržiavanie vlastného chrupu v dobrom stave. Teda od tých, ktorí sú ochotní za starostlivosť aj zaplatiť. Naopak, tí, ktorí sa o svoje zubné zdravie doteraz aj napriek benefitom nestarali, sa nebudú starať ani naďalej.

Zmení sa teda niečo v dostupnosti zdravotnej starostlivosti? V zásade zrejme nie. Až na individuálne výnimky. Aj samotné ministerstvo argumentuje, že „edukačný potenciál zvyšovania preventívnych prehliadok prostredníctvom zubného benefitu sa vyčerpal a preto je potrebné ho prehodnotiť a nájsť nové verzie benefitov, ktoré budú zacielené na prevenciu.“

Problém je skôr v mentálnom nastavení. Slováci sú presvedčení, že zdravie je také dôležité, že starostlivosť oň má byť bezplatná. A na protiargument, že nič nie je bezplatné, odpovedajú, že si predsa platia zdravotné poistenie. To je pravda iba čiastočne. Napriek názvu však ide skôr o zdravotnú daň, keďže plnenie nie je závislé od zaplateného poistného. Systém nie je nastavený tak, že kto platí viac, dostane lepšiu zdravotnú starostlivosť. Verejné zdravotné poistenie je solidárny systém, v ktorom bohatší prispievajú na medicínske zákroky pre chudobnejších.

Solidarita sa však stráca vo chvíli, keď by mali byť menej chorí solidárni s pacientmi s najzávažnejšími ochoreniami. Stačí sa pozrieť, ako to vyzerá v pohotovostných čakárňach. Stav viacerých čakajúcich pacientov by počkal s ošetrením na bežnú ambulantnú starostlivosť, napriek tomu majú tendenciu pretláčať sa dopredu. Niektorí si dokonca zavolajú sanitku v nádeji, že to urýchli ich ošetrenie. Lenže takéto konanie je na úkor niekoho, kto zrejme potrebuje starostlivosť viac.

Čas verzus peniaze