Český miliardár Daniel Křetínský kupuje prostredníctvom svojej firmy EP Corporate Group 20 percent nemeckej oceliarne Thyssenkrupp, ktorá v Duisburgu prevádzkuje najväčší oceliarsky závod Európy. Ničia ju však drahé energie a zelené regulácie, kvôli ktorým plánuje výraznú redukciu stavov zamestnancov po tisícoch, a kvôli ktorým sa stáva aj korisťou práve napríklad Křetínskeho, ktorého energetický biznis z drahých energií profituje ako žiadny iný podnik či firma českej histórie. Svoj podiel v Thyssenkrupp Křetínsky zrejme navýši na 50 percent, aktuálne o tom rokuje.
Thyssenkrupp, najväčší výrobca ocele v Nemecku, chystá masívne prepúšťanie a znižovanie stavov. Dotknúť sa má tisícov zamestnancov jeho spomínaného najväčšieho závodu v Duisburgu. Plánované opatrenie súvisí so zásadnou reštrukturalizáciou výroby v podniku, ktorý je jednou z „vlajkových lodí“ nemeckého priemyslu a ktorého korene siahajú do roku 1811. Reštrukturalizácia má viesť k zníženiu výrobnej kapacity v Thyssenkrupp o 22 percent, ako podnik uviedol pred dvoma týždňami.
Zároveň hľadá investora, ktorý by mu pomohol ťažké časy prekonať. Pre Křetínskeho z toho teda „vyplýva“ potenciálne veľmi výhodný obchod.
Kľúčovými dôvodmi potreby reštrukturalizácie a s ňou súvisiaceho znižovania stavov zamestnancov Thyssenkrupp, sú vysoké ceny energií v Nemecku, nutnosť uskutočňovať nákladné investície do ozeleňovania produkcie a lacnejšia ázijská konkurencia.
Nemecko prechádza náročnou transformáciou svojej energetiky, v rámci ktorej už povypínalo všetky svoje jadrové elektrárne. Pritom stavilo na ruský plyn ako záložný zdroj za čisté, avšak nestabilné zdroje typu veterných a solárnych elektrární. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však od ruského potrubného plynu odstrihlo, pričom dodávky z veľkej časti nahradilo drahším dovozom plynu v skvapalnenej podobe.
Zelená agenda, ktorá z veľkej časti motivuje onú spomínanú transformáciu nemeckej energetiky – takzvanú Energiewende – je teda jadrom súčasných problémov Thyssenkrupp, a teda celého nemeckého priemyslu. Tieto problémy z nemeckej ekonomiky robia „chorého muža Európy“, na čo dopláca aj Česko, pre ktorého je jeho západný sused hlavným obchodným partnerom.
Kretínsky ale z vysokých cien energií naopak profituje. Jeho spomínaná energetická firma mala vlani vyšší zisk ako akákoľvek tuzemská firma v histórii - 184 miliárd korún. Dejinný rekord dosiahla firma EP Corporate Group napriek poklesu cien energií na európskych burzách, ktorý nastal v porovnaní s rokom 2022.
České a nemecké domácnosti pritom mali vlani v druhom polroku najdrahšiu elektrinu zo všetkých krajín EÚ s výnimkou Cypru, po prepočte podľa štandardnej kúpnej sily. Vzdor už aj tak vysokým cenám elektrina v ČR ďalej zdražovala vysokým tempom, druhým najvyšším v EÚ. Medziročne stúpla cena elektriny v Česku o 83 percent. Výraznejšie rástla – avšak z oveľa nižšej základne – v celej EÚ už len v Holandsku. Holandské ceny sú podľa štandardu kúpnej sily stále na úrovni zodpovedajúcej len ľahko prevyšujúcej polovicu cien českých.
Domácnosti v Českej republike vlani v druhom polroku platili za elektrinu, vrátane daní a poplatkov, 38,68 jednotiek štandardu kúpnej sily za 100 kilowatthodín, vyplýva z údajov, ktoré včera zverejnil Eurostat. Prekonali teda dokonca aj nemecké domácnosti, ktoré ako celá tamojšia ekonomika doplácali na uvedené vypnutie zostávajúcich jadrových elektrární a ktoré čelia citeľnému rastu cien energií, súvisiacemu s onou Energiewende.
Vlani v druhom polroku pritom Česko bolo štvrtým najväčším vývozcom elektriny v EÚ. Z celej EÚ vyviezli v čistom vyjadrení viac elektriny len Francúzsko, Švédsko a Holandsko. Nezvyklosť situácie v Česku teda spočíva v tom, že aj napriek pomerne vysokej nadprodukcii elektriny sa táto vysoká výroba nepremieta do viditeľného tlaku na pokles koncových cien pre domácnosti.
Najmä práve v dôsledku presadzovania ambicióznej zelenej agendy ceny energií v Nemecku výrazne prevyšujú ceny v Ázii či napríklad v Spojených štátoch, čo robí nemecký a všeobecnejšie európsky priemysel oveľa menej konkurencieschopný. To je podstata súčasných závažných problémov Thyssenkrupp a ďalších nemeckých a európskych priemyselných ikon, vrátane napríklad BASF - najväčšej chemičky sveta.
Varovné je obmedzovanie európskej priemyselnej výroby samo o sebe, ale ešte naliehavejšie v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Ruské vojská sú momentálne najbližšie k zásadnému prelomeniu ukrajinskej frontovej línie za celú dobu od prvých dní vojny vo februári 2022. Ukrajinská armáda sa musí vysporiadať s nedostatkom zbraní a munície, zatiaľ čo Rusko má svoje dodávky ako z vlastných zdrojov, tak zo Severnej Kórey či Iránu.
Pri prípadnom postupe ruských vojsk Ukrajinou sa akútnejšia stane otázka priameho stretu s európskymi krajinami NATO. Súčasne hrozí, že možný (staro)nový prezident Spojených štátov Donald Trump sa zriekne záväzkov Spojených štátov voči spojencom v NATO , čo by ďalej zhoršilo bezpečnostnú situáciu v Európe. Za takejto situácie by určite prišla vhod čo najvyššia výrobná kapacita európskeho priemyslu, vrátane výroby ocele, ktorá bude potrebná na výrobu zbraní a vojenskej techniky. Spoliehať sa za takejto situácie na dodávky ocele z krajín typu Turecka alebo Číny, ktorá v prvej polovici tohto mesiaca zaviazala prehĺbiť „strategickú koordináciu“ a spoluprácu s Ruskom, môže byť krajne pochabé.
- Lukáš Kovanda
- Český ekonóm Lukáš Kovanda pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
