Maturita z matematiky sa má posunúť na úroveň univerzitného diplomu: Bude z nej prázdny papier

Nápad na povinnú maturitu z matematiky znie na prvé počutie dobre. Ako pri každom matematickom príklade je aj v tomto prípade dôležité urobiť skúšku správnosti. Teda zamyslieť sa, čo by sa stalo, ak by naozaj všetci stredoškoláci absolvovali takúto previerku. Boli by zrazu kompetentnejší, alebo by to dopadlo ako s maturitou zo slovenčiny?  Schopnosti z materinského jazyka totiž v internetových diskusiách akosi nie je vidieť. Rovnako, ako študenti zabúdajú na vybrané slová a nominatív množného čísla, zabudnú aj na násobilku či integrály, ak budú len ďalšou formálnou povinnosťou.

Potrebu matematiky nespochybňujem. Zhodou okolností som pred mesiacom v jednom texte loboval za viac matematiky, no nie na stredných školách, ale oveľa skôr. Dovolil som si poznámku, že by pomohlo, keby o verejnom živote mohli rozhodovať len tí, ktorí zvládnu deviatacky monitor z počtov. Lebo dôležité základy pre bežný život získava dieťa ešte počas základnej školy. Maturita je už iná úroveň. V bežnom živote často stačí znalosť na úrovni prvého a druhého stupňa. No práve tam vznikajú najväčšie rezervy. Pritom je jasné, že ak sa pozitívny vzťah k matematike nevytvorí už na základnej škole, na strednej to už nikto nedobehne.

Kto neprejde, toho prehodia

Povinná maturita by v konečnom dôsledku znamenala, že učitelia by sa aj vo vlastnom záujme snažili študentov nejako „prehodiť“. Cieľom výučby by tak nebolo rozvíjanie skutočných zručností, ale príprava na formálnu skúšku. V konečnom dôsledku by sa tak maturitné vysvedčenie dostalo na úroveň slovenského univerzitného diplomu. Teda by nemalo takmer žiadnu cenu. Práve vývoj na vysokých školách je veľkým varovaním. V súčasnosti nie je ťažké získať titul zo sociálnej práce, politológie, kulturológie či mediálnej komunikácie. Výsledkom je však inflácia diplomov a mnoho maturantov tak radšej pozerá za hranice, kde má diplom ešte nejakú cenu.