Vojna v „obilnici Európy“ bude mať podľa Konferencie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) mierny dopad na západné krajiny, ale zásadný až katastrofický na africké a najmenej rozvinuté štáty. Vyplýva to z rýchleho hodnotenia vplyvu vojny na obchod a rozvoj zverejneného pred pár dňami. Ďalší záver tejto analýzy tiež nie je žiadnou novinkou: stav svetového hospodárstva sa v dôsledku vojny rýchlo zhoršuje ako následok slabšieho rastu či potenciálnej stagnácie svetového hospodárstva. A to za spolupôsobenia ďalšieho faktora: prudko rastúcich nákladov na potraviny, palivá a hnojivá.
Afrike a ďalším chudobným krajinám hrozí hladomor
Výsledky analýzy predstavila generálna tajomníčka UNCTAD Rebeca Grynspanová týmito slovami: "Vojna na Ukrajine si už vyžiadala obrovské náklady v podobe ľudského utrpenia a spôsobuje otrasy vo svetovom hospodárstve ktoré ohrozujú úspechy dosiahnuté pri zotavovaní sa z pandémie COVID-19 a blokujú cestu k udržateľnému rozvoju."
Na aktuálnu situáciu môžu najviac doplatiť chudobné krajiny, ktoré nemajú finančné rezervy a sú doslova závislé na dodávkach z Ukrajiny a Ruska. Najviac „na rane“ je potravinársky priemysel, v ktorom hrajú Ukrajina a Rusko zásadnú rolu. Stačia dve čísla na ilustráciu: na celosvetovom obchode so slnečnicovým olejom a semenami sa obe krajiny podieľajú 53 % a na obchode so pšenicou 27 %.
Prečo bude mať výpadok dodávok z Ruska a Ukrajiny najväčší dopad na rozvojové krajiny? Dôvodom je výrazný podiel na importe. Viac ako tretina africkej pšenice sa dováža z tejto dvojice krajín. A 15 najchudobnejších krajín sveta je na dovoze pšenice z Ruska a Ukrajiny závislých zásadne: z oboch krajín pokrývajú viac ako 50 % svojej spotreby. Ak tento zdroj vypadne alebo pšenica výrazne zdražie, je hladomor v Afrike a ďalších chudobných regiónoch istý.
Politická nestabilita vedie automaticky k drahším potravinám
Ak sa pozrieme na vzťah medzi rastom cien potravín a politickou nestabilitou za posledných pätnásť rokov, vidíme jednoznačnú koreláciu. Inak povedané, každá zásadná politická nestabilita zdvihla ceny potravín. Veľká finančná kríza v roku 2008 priniesla nárast cien, ktorý následne - v roku 2009 - ustúpil. Ceny potravín opäť vystrelili nahor počas Arabskej jari (december 2010 - december 2012). Ďalší „peak“ prišiel v dôsledku expanzívnej fiškálnej a menovej politiky FED-u a súvisiacich špekulácií o pár rokov neskôr. Pandémia COVID-19 ceny vyhnala nahor okrem iného kvôli hromadeniu zásob a obmedzeniam vývozu zo strany niektorých krajín.
A najnovším úderom chudobným krajinám je ruská invázia na Ukrajinu. Podľa cenových indexov sa dá povedať, že momentálna kríza môže mať pre Afriku a rozvojové krajiny najfatálnejšie dôsledky, keďže ceny už vystrelili skutočne rekordne.
Obmedzenie vlakového tranzitu tlačí na spomalenie globálnej ekonomiky
Ak sa vojna bude predlžovať – čo je vysoko pravdepodobné – a poľnohospodárske plochy pre pšenicu a olejniny zostanú neosiate, pretrvá nedostatok potravín ešte minimálne ďalší rok. To by so sebou prinieslo nielen vyššiu priemernú cenu osiva, ale zároveň jednoznačný nedostatok týchto potravín v štátoch, ktoré nie sú potravinovo sebestačné.
Naopak, aktuálna situácia vyhovuje poľnohospodársky silným krajinám. Napríklad Argentína, Turecko, Francúzsko a Maďarsko spolu vyrábajú 15 percent svetovej produkcie slnečnicového oleja. Tým pádom z jeho nedostatku budú jednoznačne profitovať vďaka očakávaným vysokým cenám. Medzi víťazmi zdražovania pšenice budú aj spoločnosti ako Cargill, ktorá má pod palcom 25 % všetkého vývozu obilia z USA a je jednou z najväčších potravinárskych spoločností na svete.
Aby zlých správ nebolo dosť, konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou komplikuje fungovanie obchodných trás prechádzajúcich týmito štátmi. Nehovoriac o zavretom vzdušnom priestore, neistote dodávateľov a obavách o bezpečnosť. V roku 2021 sa z Číny na západ do Európy po železnici cez Rusko a Ukrajinu prepravilo 1,5 milióna kontajnerov nákladu. Táto trasa je dnes kvôli konfliktu a sankciám do veľkej miery paralyzovaná. Ak by sme tento objem preniesli na lodnú nákladnú dopravu medzi Áziou a Európou, išlo by o skokový, 5 až 8 % nárast tejto už aj tak preplnenej obchodnej trasy. Toto všetko sú faktory, ktoré budú tlačiť ekonomický rast nadol a brzdiť zotavovanie ekonomík po covide.
- Jozo Perić
Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
