Na mimoriadnej, narýchlo zvolanej tlačovej konferencii, ktorá sa konala 6. decembra o pol jedenástej večer, to oznámili vládny minister Gergely Gulyás a generálny riaditeľ ropného a plynárenského podniku MOL Zsolt Hernádi.

Vládu premiéra Viktora na ukončenie dlhšie ako rok trvajúce zastropovanie dohnali ekonomickej zákonitosti a bezprostredne hlavne kritický nedostatok palív krajine, ktorý dnes fatálne vystupňoval paniku medzi motoristami. Situácia bola neudržateľná.

Zhruba sedemdesiat čerpacích staníc podniku – teda štvrtina ich celkového počtu – sa dnes ocitla úplne bez pohonných hmôt. V minulom týždni sa totiž dopyt po benzíne medziročne zdvojnásobil, zatiaľ čo dopyt po nafte stúpol o 50 percent, pretože motoristi v krajine podliehajú panike a predzásobujú sa. Paniku stupňovali aj špekulácie o tom, že kabinet zastropovania čoskoro ukončí.

Ako sa to celé zbehlo a prečo to došlo až sem?

Maďarská vláda od vlaňajšieho novembra zastropovávala ceny pohonných hmôt pri čerpacích staniciach v krajine. V Maďarsku sa tak tankoval v priemere najlacnejší benzín zo všetkých krajín EÚ. Nafta tam bola druhá najlacnejšia v EÚ, po Malte, vyplýva z najnovších dát Európskej komisie.

V tom dôsledku však vodiči neobmedzovali svoje nákupy pohonných hmôt. Naopak, jazdili ešte viac. Takže spotreba pohonných hmôt v Maďarsku za posledný rok znateľne narástla. Boli jednoducho lákavo lacné. Lenže práve nízka cena odrádzala zahraničných dodávateľov pohonných hmôt, ako je Shell alebo OMV, aby do Maďarska svoje palivá dovážali. Prečo by ich mali dovážať do Maďarska, keď ich tam musia predávať „pod cenou", teda lacnejšie, než keď ich dodajú do inej krajiny?

Takže pohonných hmôt z dovozu ubúdalo.

To by ešte nemusel byť fatálny problém, ak by si Maďari vyrábali dosť pohonných hmôt sami. Lenže tak to nie je. Prakticky jediná rafinéria v krajine, Danube, teraz dlho, zhruba dva mesiace, nebežala naplno, kvôli technickým problémom a nutným údržbárskym odstávkam. Tým sa zásobovanie palivami skomplikovalo.

Situáciu navyše ďalej komplikuje to, že v poslednej dobe občas dochádza k výpadkom dodávok ruskej ropy ropovodom Družba. Rusi totiž na Ukrajine útočia na energetickú infraštruktúru, aby Ukrajincom pripravili krutú zimu bez tepla a elektriny. V rámci týchto útokov došlo už k poškodeniu zariadení potrebných na prevádzku Družby. Takže sa Maďari museli prechodne zaobísť bez dodávok ruskej ropy týmto potrubím.

Zrátané, podčiarknuté, Maďari nemajú toľko ropy, koľko by chceli. Nemajú toľko kapacity na jej spracovanie a výrobu pohonných hmôt, koľko by chceli. A nemajú ani toľko pohonných hmôt z dovozu, koľko by chceli, aby si ich prostredníctvom vynahradili výpadky v dodávkach ruskej ropy a zníženú rafinačnú kapacitu ich jedinej rafinérie. Takúto situáciu ekonómovia súhrnne označujú ako nedostatočnú ponuku.

Reakciou na nedostatočnú ponuku je za normálnej situácie zvýšenie ceny. Vyššia cena by prilákala viac pohonných hmôt z dovozu. Lenže pri zastropovaní ceny k tomuto efektu nedochádza. Zároveň by vyššia cena obmedzila zhánku a dopyt po pohonných hmotách zo strany Maďarov. Ani k tomu ale nedochádza. Výsledkom je tak nutne nedostatok pohonných hmôt.

Stovky čerpacích staníc v Maďarsku sú bez dostatočného zásobenia palivami. Maďarskí motoristi tak musia v rastúcej miere vyrážať pre palivá napríklad na Slovensko, aj napriek tomu, že tam sú drahšie. Lepší totiž drahší benzín ako žiadny.

Jediné zmysluplné riešenie tak bolo zrušenie zastropovania. Situácia je totiž v krajine kritická a samotný MOL upozorňuje, že aj keď spomínaná jediná rafinéria v krajine pôjde naplno, rovnako bude potrebné citeľne navýšiť dovoz palív zo zahraničia – to však je možné len pri zrušení alebo výraznom obmedzení zastropovania.

Maďari už platia za naftu viac ako Česi

Zhruba štvrtina jeho čerpacích staníc MOLu v Maďarsku – teda približne sedemdesiat z nich – sa ocitla úplne bez pohonných hmôt. Motoristi podliehali panike a aj pod vplyvom špekulácií o blížiacom sa ukončení zastropovania hekticky paliva vykupovali, aby sa predzásobili.

Radovým Maďarom z minúty na minútu ceny pohonných hmôt vyleteli. Nafta im pri čerpacích staniciach MOL zdražela z v prepočte 28,40 na 41,30 koruny za liter. To znamená, že sa predáva dokonca drahšie ako v Česku, kde jej priemerná cena včera predstavovala podľa údajov CCS 39,90 koruny za liter. Nafta sa včera v Česku prvýkrát od prvých dní invázie Ruska na Ukrajinu, konkrétne od 2. marca, predávala za menej ako 40 korún na liter.

Benzín radovým Maďarom pri čerpacích staniciach MOL včera o jedenástej hodine, kedy bolo zastropovanie okamžite zrušené, zdražil zo zastropovanej úrovne zodpovedajúcej v korunách 28,40 koruny za liter na 37,90. Benzín je teda v Maďarsku lacnejší ako v Česku, keď včera jeho priemerná cena podľa CCS zodpovedala 38,40 koruny za liter.

Avšak maďarský trh s pohonnými hmotami sa nachádza v krajnej nerovnováhe. Stabilizácia situácie si vyžiada dva až tri mesiace. Počas tejto doby môžu ceny pohonných hmôt v Maďarsku vyskočiť citeľne nad úroveň tých v Česku, pretože pri pokračujúcom vychýlení z rovnováhy sa trh ešte niekoľko týždňov bude stretávať s nedostatočným zásobovaním,

Zahraničné spoločnosti typu OMV alebo Shell totiž musia na zrušenie zastropovania zareagovať a presmerovať svoje dodávky z iných krajín do Maďarska, kde teraz už môžu predávať za nezastropovanú cenu. To nepôjde zo dňa na deň. Práve Orbánovou vládou nariadený predaj „pod cenou“ tieto spoločnosti odrádzal od dodávok na maďarský trh.

To spoločne so zhruba dva mesiace trvajúcou odstávkou jedinej rafinérie v krajine, Danube, a ďalej s výpadkami ruských dodávok ropy ropovodom Družba a navýšením dopytu zo strany maďarských motoristov spôsobilo kritický nedostatok pohonných hmôt. Maďarsko mala až do včerajška malo najlacnejší benzín v EÚ a druhú najlacnejšiu naftu v EÚ, po Malte, ako vyplýva z dát Európskej komisie. Maďarsko je jedinou krajinou EÚ, kde tento rok dochádza k medziročnému navýšeniu spotreby pohonných hmôt.

Orbánova vláda sa snaží zvaliť ukončenie zastropovania na embargo EÚ na dovoz ruskej ropy, ktoré malo narušiť dodávky do Maďarska. Embargo začalo platiť predvčerom. Budapešť ale skôr len využila situáciu a snaží sa klamne argumentovať spôsobom „potom, teda preto“. Avšak to, že k zrušeniu zastropovania došlo po zavedení embarga EÚ, hneď neznamená, že medzi oboma dejmi je príčinná súvislosť. Nie je. Dôvodom maďarského fiaska nie je embargo, ale zastropovanie, ktoré spôsobilo, že krajina nebola schopná zaistiť si dostatok palív z dovozu.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora