V Čechách a na Slovensku sa na jar vládni predstavitelia hrdili tým, že sú premiantmi Európy v boji s covidom.

Na katastrofu, akou je súčasná pandémia sa žiadna, ani tá najlepšie spravovaná spoločnosť nedokáže perfektne pripraviť a nedokáže ju zvládnuť tak, aby nemusela priniesť obete. Kompetentné od nekompetentných vlád rozlišuje však najmä to, že dokážu objektívne posúdiť vlastné  možnosti a na základe toho stanoviť realistickú stratégiu. Tou nie sú patetické vyhlásenia, či obviňovanie ľudí z nedodržiavania pravidiel. Je to stanovenie cieľa, ktorý je dosiahnuteľný, zodpovedá možnostiam krajiny a jej inštitúcií a následne nástrojov, politík, ktoré nás k nemu dovedú.

Takmer všetci sa zhodujú na tom, že prioritou je ochrana života a zdravia. Nástrojom je funkčné zdravotníctvo, ktoré dokáže poskytnúť zdravotnú starostlivosť každému, kto ju bude potrebovať. Keďže kapacity zdravotníctva nie sú nafukovacie (hlavne personálne), tak hlavný cieľ sa dá dosiahnuť jedine tak, že počet nakazených a následne hospitalizovaných pacientov bude pod kontrolou. Ak však nastane stav, kedy spoločnosť už nie je schopná kontrolovať nárast počtu nakazených, čo je aktuálny prípad ČR a aj SR, prichádza na scénu lockdown ako údajne posledná možnosť, ako situáciu zvládnuť.

Krajiny, ktoré to zvládajú

Kompetentne riadené krajiny si vedia postaviť ambiciózny cieľ, ktorým je paralelná ochrana života a zdravia spolu s ochranou ekonomiky a spoločenského života (kultúry, vzdelávania, športu). V Európe medzi takéto krajiny patrí napríklad Nemecko, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, ale aj Estónsko. Ani jednej z nich sa nárasty covidu nevyhli. Napriek tomu dokážu kombináciou sofistikovaného riadenia, technológií,  robustného zdravotníctva a aj mentalitou národa, držať vývoj epidémie pod kontrolou a zároveň ponechať fungovanie ekonomiky a spoločnosti v primeraných mantineloch.

Politici v týchto krajinách boli ďaleko od toho, aby vyhlasovali, že pandémiu porazili. Namiesto toho využili prestávku medzi prvou a druhou vlnou aj na to, že pripravili obyvateľstvo na dlhodobý zápas. Nepotrebovali tak meniť vládne nariadenia každý druhý deň. Nastavili štandard opatrení, ktorý ich obyvateľstvo aj dokáže disciplinovane dodržiavať, pričom rešpekt k pravidlám patrí k ich prirodzenej výbave.

Anglický scoring

Na opačnom póle sa nachádzajú krajiny ako Španielsko, Francúzsko, či Belgicko, resp. Taliansko na začiatku epidémie. V týchto krajinách dochádza k opakovaným a tvrdým lockdownom s cieľom predísť kolapsu zdravotníctva.

Niekde v samostatnej kategórii je Spojené kráľovstvo. Je zaujímavé, že tam nedošlo k talianskemu, či španielskemu scenáru, t.j. pacienti nezomierali na chodbách nemocníc a nedošlo k masívnejšiemu nakazeniu zdravotníckeho personálu. Napriek tomu má UK vysoký počet úmrtí, cez 40-tisíc. K zahlteniu kapacít nedošlo okrem iného aj preto, že NHS má pomerne prísne protokoly, podľa ktorých rozhoduje, či pacientovi bude, alebo nebude poskytnutá zdravotná starostlivosť na ICU (intensive care unit).

Každý pacient je vyhodnocovaný na základe Clinical Frailty Score (krehkosť pacienta), ktorý posudzuje aj vek, polymorbiditu a ďalšie rizikové faktory. Scoring  rozhodne, či pacient dostane kapacitne a časovo najnáročnejšiu starostlivosť na ICU. Ten, ktorý ju nedostane, si buď s covidom poradí, alebo zomrie. Takto ku covidu pristupuje krajina, ktorá nezvláda masovo testovať a ani následne trasovať nakazených.

Koľko ľudí môže zomrieť?

Slovenský a český prístup k pandémii začína ukazovať, že ten, kto chce udržať všetko, neudrží nakoniec nič. Kvôli zjednodušeniu ponúkam nasledovný výpočet:

  • Na Slovensku bude najbližšie 3 týždne medián nových prípadov 2-tisíc denne. To znamená, že celkovo pribudne okolo 42-tisíc nových prípadov.
  • V ČR 6-tisíc denne.   Celkovo tak pribudne 126-tisíc nových prípadov.
  • Úmrtnosť na Covid predstavuje zhruba jedno percento. Na Slovensku tak môže zomrieť 420 ľudí, v ČR 1 260.

Skúsme byť o dosť pesimistickejší a vynásobme si tieto čísla dvojnásobne, či trojnásobne. V takomto prípade by v ČR zomrelo v priebehu mesiaca 3 780 pacientov, na Slovensku 1 260. Ak bude takýto zlý vývoj trvať ďalšie 2-3 mesiace, tak v Čechách prekročí počet mŕtvych 10-tisíc, na Slovensku sa priblíži k 5-tisícom. Ďalším tisícom bude musieť byť poskytnutá zdravotná starostlivosť v nemocniciach. Sú to zlé prognózy, ale ani v najhoršom prípade nesmerujú k masívnemu, či fatálnemu ohrozeniu veľkej časti nášho obyvateľstva.  

Beh za odídeným vlakom

V obidvoch krajinách sme v štádiu, kedy má pandémia už živelný, komunitný priebeh. To znamená, že prvý predpoklad úspešného boja - mať pod kontrolou počet nakazených - už neexistuje a je nenávratne stratený. Je preto zarážajúce, že v takomto stave sa vôbec ešte nastoľuje požiadavka, aby hygiena stíhala trasovať kontakty.

A že až teraz sa prijímajú opatrenia, aby došlo k navýšeniu kapacít hygieny o nových brigádnikov, či pracovníkov call centra. Pri komunitnom a exponenciálnom šírení už hygiena a trasovanie kontaktov nemôže byť kľúčovým nástrojom boja proti pandémii. Obidve vlády jednoznačne zlyhali počas troch mesiacov medzi jarnou a jesennou vlnou, kedy mali pripraviť kapacity hygieny na očakávaný jesenný nápor. Neurobili nič.

Nedostatočné testovanie

Jedným z dôležitých bojísk naďalej zostáva testovanie. Vlády mali a nezabezpečili, aby testovanie bolo čo najrýchlejšie a čo najdostupnejšie. Jedným z riešení sa javia byť antigénne testy, ktoré sa dajú urobiť takmer v domácich podmienkach a prinášajú okamžitý výsledok. Ich cena je pritom zhruba desatinová v porovnaní s PCR testami.

Slovenská a česká vláda chce držať testovanie a následné trasovanie nakazených pod centrálnou kontrolou, no neurobila nič preto, aby vytvorila robustné a funkčné inštitúcie, ktoré to dokážu zvládnuť. Hygiena sa naďalej riadi rigidnými postupmi, ktoré sa možno hodia pri epidémiách typu žltačky, nie na covid.

V českej a slovenskej realite by preto bolo primerané obrátiť sa na verejnosť a požiadať ju o maximálnu súčinnosť. Tak, ako ľudia dokázali už počas jari zvládnuť nedostatok ochranných pomôcok tým, že sami šili a zaobstarávali rúška, nepotrebujú dnes hygienu na to, aby obvolali sami svoje kontakty a vstúpili do domácej izolácie. Antigénne testy musia byť masovo sprístupnené ambulantným lekárom, ktorí majú prvý kontakt so svojimi pacientmi a zároveň sú kompetentní urobiť odobratie vzorky s okamžitým výsledkom.

Nepochybne by tak došlo k včasnému podchyteniu veľkého množstva nakazených, ktorí dnes čakajú na PCR testy a takmer dva dni na výsledky. Až potom začína trasovanie, ktoré hygiena na Slovensku údajne stíha len zhruba pri 30 percent pozitívnych prípadov.

Zabrániť nemocničnému kolapsu

V stave exponenciálneho šírenia nákazy môžeme už dnes konštatovať, že ani české a ani slovenské nemocnice nebudú schopné poskytnúť úplne každému pacientovi celý set tej najnáročnejšej zdravotnej starostlivosti. Vlády by to mali priznať, hlavne kvôli samotným zdravotníkom a urýchlene zaktualizovať pandemické plány tak, aby nemocnice neskolabovali.

Ich kolaps by totiž znamenal, že už nebudú schopné poskytovať žiadnu zdravotnú starostlivosť, pretože budú mať nakazený, alebo vyčerpaný personál a nedostatok lôžkových, či prístrojových kapacít.  Kľúčovým cieľom je preto zachovať nemocnice funkčné a to aj za cenu, že sa nebudú môcť postarať o každého. Žiadny český a slovenský politik však toto nie je pripravený priznať a nevysloví to ani len pošepky v okruhu svojich najbližších spolupracovníkov.

Lockdown nie je riešenie

Vláda, ktorá nie je ani len schopná jasne pomenovať svoje slabé miesta a priznať si, že cieľ ochrániť život a zdravie obyvateľstva jednoducho nezvláda a nemá ako zvládnuť, sa preto uchyľuje k poslednému nástroju vlastnej akože akcieschopnosti – k lockdownu. Prevzala tak prístup epidemiológov, pre ktorých je zavretie spoločnosti hlavným a osvedčeným nástrojom.

Romana Prymulu a ani Jána Mikasa za to netreba kritizovať. Oni robia svoje remeslo spôsobom, ktorý považujú za správny a osvedčený. Nad nimi by však mali byť politici, ktorí by mali vedieť zhodnotiť, či cena, ktorú budeme platiť za lockdown je primeraná škodám, ktoré môže covid spáchať na zdraví obyvateľstva.

Od lídrov je v takejto situácii oprávnené očakávať jasný a aj politicky odvážny postoj. Avšak českí a slovenskí politickí lídri už dnes, keď je katastrofa skoro neodvratná, tvrdia, že sa budú spoliehať na odborníkov. Kruh sa tak uzavrel. Opätovné zmrazenie ekonomického a spoločenského života vraj dostane epidémiu, ktorá sa šíri živelne, pod kontrolu.

Toto nám hovorí vláda, ktorá nedokázala najať dvesto, či tristo brigádnikov, aby posilnili kapacity hygieny a pripravili ju na jesenný nápor. Bez ohľadu na výsledok, budú Babiš s Matovičom interpretovať svoj prístup ku covidu ako víťazstvo. Vždy sa nájde nejaká štatistika, ktorá im dá za pravdu.   

Covid je beh na dlhú trať

Pandémia celému vyspelému svetu pripomenula, že sme smrteľní a že ani to najlepšie zdravotníctvo nedokáže zachrániť každý ľudský život. V mnohých individuálnych prípadoch a rodinách dochádza a bude dochádzať k tragédiám.

Smrtnosť covid-19 však ukazuje, že táto choroba nemá potenciál vyhladiť, či ohroziť našu civilizáciu. Tomuto faktu by mal zodpovedať aj rozsah opatrení.  Zmrazenie ekonomiky, vzdelávania, kultúry a športu v podobe lockdownu takýmto primeraným opatrením nie je. Spôsobí omnoho väčšie straty a škody a to aj na životoch, než má potenciál spôsobiť covid.

Aj preto sa s covidom musíme naučiť žiť a to pravdepodobne na dlhšiu dobu. Predpokladom zvládnutia pandémie je funkčná spoločnosť, kde ľudia chodia do práce, aby neprišli o svoj príjem, kde funguje kultúra a šport  a kde sa deti vzdelávajú v škole. Aj zdravotníctvo sa musí opierať o fungujúcu ekonomiku. To, že starí a chorí ľudia na choroby zomierajú, by sme mali prijať ako fakt. Sú krajiny, ktoré sú viac schopné zraniteľné skupiny ochrániť tak, aby túto chorobu podľa možností nedostali. Slovensko a ČR k nim nepatria. Nemajú na to funkčné inštitúcie. A tak sa musia ľudia chrániť sami, resp. ich musia ochrániť vlastné rodiny.

O tristnom stave najlepšie asi vypovedá to, že jediným „funkčným“ systémom, ktorým sa riadi zvládanie pandémie, zostávajú asi len osobné facebookové profily slovenského a českého premiéra.

Autor pracuje v investičnej skupine Penta

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora