Ľavicová konsolidácia: Pozrite si, ktoré dane chce zvýšiť tím analytikov so štátnym tajomníkom

Ako cieľ majú „podporiť návrat talentov zo zahraničia prezentovaním systémových motivačných faktorov, ktoré budú porovnateľné so zahraničnou konkurenciou“. Zároveň im však odkazujú, že úspešní by mali platiť štátu viac ako doteraz - za dôležité považujú progresívne zdanenie platov aj majetku.

Odvolávajú sa na medzinárodné porovnávania. Na Slovensku sú podľa nich „hlboko poddimenzované príjmy z dane fyzických osôb voči priemeru OECD (menej ako polovica), výrazne vyšší podiel pripadá na sociálne a zdravotné odvody (príjmy z nich sú v daňovo-odvodovom mixe 1,7-krát vyššie ako priemer OECD) a štvornásobne nižšie sú príjmy z majetkových daní“.

Reč je o 23 autoroch, ktorí predstavili sériu opatrní nazvaných „Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko“ a zdôrazňujú, že ide o sociálnodemokratické opatrenia. Medzi autormi sú exministri za SDĽ Brigita Schmögnerová a Peter Magvaši, ale aj odborári Monika Uhlerová a Ján Košč, no tiež Branislav Odruš, ktorý bude v novej vláde pôsobiť ako štátny tajomník ministerstva práce. Aj preto sa dá očakávať, že myšlienky z 80-stranovej brožúry si nájdu cestu na koaličnú radu.

Strašenie Gréckom

Autori hovoria o „kredibilnom pláne“ znižovania dlhu štátu, pri téme rozšafnosti verejných financií však naznačili spor s mnohými ekonómami. Pomerne presne to ilustruje ich návrh: „Odsúdiť kampaň o gréckej ceste a neudržateľnosti verejných financií, ktoré znižujú kredibilitu Slovenska na finančných trhoch“.

Problémy Helénskej republiky sa pritom začali spomínať v súvislosti s analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozornila, že pri nezmenených politikách môže Bratislava už za 10 rokov čeliť vážnym problémom so splácaním dlhu. Pokiaľ sa skomplikuje refinancovanie a budú chýbať zdroje, pocítia to práve najzraniteľnejšie skupiny, ako napríklad dôchodcovia. Grécky príklad je viac varovaním než strašením.

Čísla chýbajú

Predložená analýza ľavicových ekonómov je najmä filozofickým textom. Hoci autori navrhujú progresívne zdaňovanie príjmov i majetku, neuvádzajú konkrétne sadzby, ani hranice, od ktorých by mali platiť. Neponúkajú ani vyčíslenie dopadov na verejné financie či na hospodárenie jednotlivých domácností.

V debate o zavádzaní progresívnej dane nemožno prehliadať medzinárodné štatistiky. Podľa Giniho indexu rovnosti príjmov je Slovensko najrovnostárskejšie v rámci Európskej únie. Ďalšie dôležité porovnávanie ukazuje, že obyvatelia sú si rovní viac v chudobe ako v bohatstve. Výška HDP na obyvateľa vyjadrená v parite kúpnej sily je na Slovensku druhá najnižšia v rámci EÚ pred Bulharskom. Lepšie je na tom dokonca aj ďalší nováčik Rumunsko.

Presvedčenie, že lepšie zarábajúci majú dosť peňazí a treba ich viac zdaniť, môže byť iluzórne. Existuje vážna obava, že autori síce hľadajú bohatých, ale ako cieľovú skupinu pre vyššiu záťaž nájdu strednú triedu. Problém sa môže, paradoxne, ukázať v bohatších regiónoch, ako je napríklad Bratislava, kde sú síce nominálne platy najvyššie, ale dostupnosť bývania je najnižšia v rámci celej krajiny.