Ktoré protiruské sankcie majú zničujúci efekt?

Ktoré konkrétne sankcie majú najviac zničujúci efekt dnes a ktoré budú mať až neskôr?

Ivan Mikloš:
Myslím, že najdôležitejší a najväčší účinok má odchod zahraničných firiem. Z Ruska odišlo alebo obmedzilo svoje aktivity okolo 1000 firiem, ktoré zamestnávali približne 5 miliónov ľudí (teda si 12 percent všetkých zamestnaných). Je to veľká časť populácie. Aj podľa prieskumov Levady, Rusom už teraz chýbajú niektoré západné výrobky a značky. Najviac podľa týchto prieskumov ľuďom chýba IKEA a McDonald‘s.

Chýbajú im aj zahraničné smartfóny, autá, atď. Lady zrejme budú schopní vyrábať, ale už len bez airbagov, ABS systémov, elektrických spúšťaní okien a podobne. Toto je zatiaľ najsilnejšie pociťovaný dôsledok sankcií. Efekt, ktorý môže byť potenciálne najväčší a mal by byť najväčší, sa týka ropy a plynu. Len tam to, žiaľbohu, potrvá nejaký čas, pretože najmä závislosť Európy od ruského plynu a ropy znamená, že sa nedá táto závislosť ukončiť okamžite.

Odpojenie od SWIFTu nakoniec nemalo takmer žiadny vplyv, pretože bolo odpojených iba sedem bánk, potom ďalšie tri. Ale k systému je pripojených 400 ruských bánk, ak sa nemýlim. Navyše nedávno boli zmiernené sankcie voči hnojivám, ruskému obiliu a potravinám v záujme dosiahnutia dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovalo Turecko a OSN, aby Rusi uvoľnili blokádu čiernomorských prístavov.

Takže, čo bude určite veľmi fungovať, budú najmä sankcie na ruskú ropu a plyn. Ďalej sankcie na dovoz technológií, ktoré sú pre Rusko nevyhnutné napríklad pre pokračovanie ťažby ropy a plynu. Všeobecne sankcie na dovoz do Ruska.
Pri rope a plyne si treba uvedomiť, že presmerovanie ich exportu pre Rusko nie je a ani nebude také ľahké.

Lebo 90 percent ruského plynu ide plynovodmi. Z toho len 10 percent ide do Ázie a až 80 percent do Európy a nové plynovody sa nedajú vybudovať tak rýchlo. Čiže účinnosť sankcií je veľmi rôzna podľa toho, o aký typ sankcií ide. Tie najdôležitejšie a najúčinnejšie ešte nezačali fungovať, pretože ešte stále je najmä Európa závislá od ruského plynu.

Lukáš Kovanda:
Na sankcie sa treba pozerať ako na súbor opatrení, ktoré účinkujú postupne. Preto sa nedostavil okamžitý, bleskový efekt, na ktorý niektorí vsádzali. Dnes už však nemožno voliť sankcie, ktoré by nemali efekt bumerangu a nepoškodzovali aj západ.

Hovorím o sankcii, ktorú zvažujú krajiny skupiny G7, že by sa sankcionovala aj ropa, ktorú Rusko vyváža svojimi tankermi, konkrétne by sa zastropovali ceny tejto Ruskom vyváženej ropy. Dôležitú úlohu by pri tom hrali poisťovne, pretože drvivá väčšina tých tankerov je stále poistená cez západné subjekty. To znamená, že by poisťovne nemohli poisťovať tankery, ktoré by vyvážali ropu drahšiu, než je zastropovaná na cena. Ale to už je pomerne komplikovaná sankcia.

Navyše podľa mnohých západných ekonómov hrozí, že Rusko podnikne odvetné opatrenie, napríklad by obmedzilo vyvážené množstvo alebo by jednoducho odmietlo za túto cenu dodávať ropu na svetové trhy. Čo by mohlo znamenať obrovský šok na trhu s ropou. Avšak táto sankcia je v hre a najneskôr do konca tohto roka, respektíve niekedy do 5. 12. by mala byť zavedená.

Rusko samozrejme kontruje, že sa ceny barelu ropy vyšplhajú na 400 dolárov za barel. Ale to tiež môže byť súčasť jeho hry a možno určitý prejav strachu, pretože toto je vec, ktorá by Rusko zasiahla veľmi citeľne.

K tomuto všetkému budú samozrejme prispievať aj sankcie, ktoré už sú zavedené. Postupne sa bude Európa odpájať od ruského plynu. Vieme, že tu majú Maďarsko, Slovensko, Česká republika alebo čiastočne Bulharsko a Chorvátsko určité výnimky a odklad až do roku 2024. Ale odpájanie prebieha. Len to nie je vec, ktorá bude hotová za mesiac, dokonca ani nie za rok. Za dva, tri roky si myslím, že situácia už bude úplne iná.

Pomôže Rusku Čína?

Ivan Mikloš:
To je zaujímavá otázka. Realita ukazuje, že Čína je veľmi opatrná v podpore Ruska a že od vypuknutia vojny sa znižujú ekonomické vzťahy medzi Čínou a Ruskom. Pre mňa výraznou lastovičkou bolo, keď firma Huawei odišla z Ruska. Keď odchádzali západné firmy, tak odišla z Ruska aj Huawei, ktorá je síce súkromná, ale bez požehnania Komunistickej strany Číny neurobí nič.

To bol veľmi dôležitý signál. Čísla ďalej ukazujú, že čínsky vývoz do Ruska výrazne klesol. V januári 2022 to bolo ešte 8,1 miliardy dolárov, v apríli to už bolo len 3,8 miliardy dolárov, čiže pokles o viac ako polovicu. Vývoz čínskych smartfónov, notebookov, počítačov do Ruska taktiež od vypuknutia vojny výrazne klesol.

Pre Čínu je totiž oveľa dôležitejší obchod so Spojenými štátmi a s Európou ako obchod s Ruskom. Čína v roku 2021 vyviezla 7x viac do Spojených štátov ako do Ruska. Keď k tomu pridáte ešte Európsku úniu, ktorá bola porovnateľná s Amerikou, tak pre Čínu je hrozba aj sekundárnych sankcií, ktoré môžu byť zavedené voči tým, ktorí bojkotujú západné sankcie, obrovskou hrozbou.

Čiže Čína politicky Rusko podporuje, ale ekonomicky Rusku veľmi nepomáha a ani vojensky. Ak vojenská, finančná a iná politická a humanitárna pomoc Západu voči Ukrajine pretrvá, tak má Ukrajina stále šancu Rusov z Ukrajiny vytlačiť, pretože Rusko je de facto izolované. Irán zrejme Rusku dodal nejaké drony, ale to je všetko.

Čo ukazuje situácia okolo turbíny pre Nord Stream 1?

Lukáš Kovanda:
Ukazuje slabinu. Rus, ktorý trochu premýšľa, by sa mohol pýtať, samozrejme iba v duchu: „Prečo si vlastne tú turbínu nedokážeme opraviť sami? Prečo ju musíme posielať niekam do Kanady?" Je to ukážka, že skutočne technologicky Rusko obrovsky zaostáva za Západom.

Rusi sú silní, nesmierne silní, v dvoch veciach. Prvá je surovinové bohatstvo, ktoré im spadlo do lona. Druhou je propaganda. Priznať, že všetky technológie, ktoré majú, sú západné proveniencie, to do propagandistickej linky nezapadá. Sú najradšej, keď môžu vyškrtnúť, či už obrazne alebo skutočne, ľudí, ktorí takéto správy šíria.

Preto napríklad celý rad ruských veličín, ekonómov, ktorí skutočne patrili k svetovej špičke, v tridsiatych rokoch emigrovali z Ruska do Spojených štátov. Napríklad Leontief, známy ruský ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny, ktorý výrazne posunul západnú ekonómiu, nemohol pôsobiť v Rusku. Musel emigrovať. A takých ľudí bolo viac.

Ivan Mikloš, vlani v lete ste hovoril o zmenách, ktoré urobila Ukrajina od roku 2014. Bola Ukrajina pred rokom 2014 v rovnakej ekonomickej situácii ako Rusko pred inváziou alebo na tom Rusko pred inváziou bolo horšie, ako Ukrajina pred rokom 2014?

Ivan Mikloš:
Z hľadiska HDP na tom Rusko bolo lepšie. Ukrajina pred rokom 2014 bola systémovo vo veľmi zlej situácii. Nefunkčný oligarchický, skorumpovaný systém, skorumpovaný nielen na najvyšších poschodiach, ale skrz naskrz. Čítal som analýzy, ktoré hovorili, že napríklad koncentrácia bohatstva v rukách pár oligarchov bola na Ukrajine vyššia ako v Rusku a dokonca výrazne vyššia. V jednej dôležitej veci na tom ale Ukrajina bola lepšie.

Na Ukrajine síce bol nefunkčný oligarchický, skorumpovaný systém a obrovská miera korupcie, ale predsa tam bola aká taká demokracia. Napríklad pred prezidentskými voľbami nikdy nebolo jasné, kto vyhrá.

V zásade tam bol vždy jeden kandidát západnej Ukrajiny a Kyjeva a jeden kandidát východnej Ukrajiny. Čiže keď Juščenko bol kandidátom prozápadného smerovania, Janukovič bol kandidát z Donbasu, z proruského smerovania.

V zmysle politickom a demokratickom na tom Ukrajina bola rádovo lepšie, pretože režim nebol autoritatívny. Oligarchické klany mali svojich kandidátov, ale výsledky volieb neboli nikdy dopredu jasné.

Celá diskusia s Ivanom Miklošom a Lukášom Kovandou:

Jiří Ščobák: Tvorca diskusných webinárov a rozhovorov o finančnej gramotnosti. Organizátor súťaže finančných produktov Zlatá minca. Zakladateľ najväčšej slovenskej facebookovej skupiny o financiách.