Online nakupovanie sa dostalo do popredia už počas prvej vlny pandémie a mimoriadne veľký záujem oň pretrváva doteraz. Na Slovensku je to najmä kvôli zatvoreným obchodným prevádzkam, no aj v krajinách, kde postupne otvárajú obchody sa ukazuje, že ľudia sa obávajú šírenia nákazy, preto radšej uprednostňujú nakupovanie z domu. Online nakupovanie vzrástlo vlani medziročne v EÚ až o štyri percentá. Až 72 percent Európanov nakupovalo online.

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa najviac online nakupovanie rozšírilo v západných krajinách. Až 91 percent používateľov internetu v Holandsku nakupovalo vlani online, rovnako tak v Dánsku (90 %), Nemecku (87 %), Švédsku (86 %) či Írsku (81 %). Na druhej strane menej ako 50 % ľudí nakupovalo online v Bulharsku (42%), Rumunsku (45 %)  či Taliansku (49 %). Za posledných päť rokov zaznamenali najväčší nárast online nakupovania v Rumunsku (+ 27 %), Česku a Chorvátsku (obe +25 %) a tiež v Maďarsku (+23 %).

V obchodoch minieme do 500 eur

V internetových obchodoch míňa až takmer polovica Slovákov mesačne približne od 100 do 500 eur. Zintenzívňuje sa aj nákup potravín, a to nielen trvanlivých. V priemere necháme v e-shopoch s potravinami za jeden nákup 45 eur. Kým v kamenných obchodoch míňame menšie sumy, ale častejšie. Práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky.

V rámci 27 krajín EÚ sa najviac vlani nakupovalo oblečenie, vrátane športového a obuv alebo doplnky (objednalo si ich 64 percent nakupujúcich online). Ďalej to boli filmy alebo seriály cez streamingové služba alebo súbory na stiahnutie (32 %), donášky z reštaurácií, reťazcov či rýchleho občerstvenia (29 %), nábytok, bytové doplnky alebo záhradné výrobky (28 %), kozmetika a wellness produkty (27 %), knihy, časopisy a noviny (27 %), počítače, tablety, mobilné telefóny a príslušenstvo (26 %) a hudba ako streamovacia služba alebo súbory na stiahnutie (26 %).

Na Slovensku zároveň rastie suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnosti. Mesačne ide o približne 65 eur. Až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov, ako je napríklad oprava práčky či auta, nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur. Ide často o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca dátumu ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne.

Najviac dominuje doktor Google

Pandémia koronavírusu sa podpísala aj pod rastúci počet vyhľadávaní informácií o zdraví na internete. Rástol aj počet Slovákov, ktorí sa pripojili online, čo súvisí aj s online vyučovaním detí a mládeže a nariadením povinnej práce z domu. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2020 vyhľadávalo informácie o zdraví na internete až 56 percent ľudí. Popularita „doktora Google“ rastie kontinuálne už niekoľko rokov. Od roku 2010 vzrástol záujem o informácie o lekároch, chorobách, liekoch či rôznych typoch liečby až o 60 percent.

V rámci 27 krajín EÚ vo vekovej kategórii 16 až 74 rokov vyhľadával v roku 2020 informácie o zdraví na internete každý druhý Európan. Išlo primárne o informácie týkajúce sa ochorenia covid-19, úrazov, rôznych druhov chorôb, zdravej výživy či zlepšenia zdravia. Zhruba 20 percent Európanov uviedlo, že začalo využívať online konzultácie s praktickým lekárom. Menej ako 13 percent ľudí malo prístup k iným zdravotníckym službám prostredníctvom webovej stránky alebo aplikácie namiesto osobnej návštevy nemocnice alebo lekára, kým 11 percent občanov malo prístup k svojim osobným zdravotným záznamom online.

Podiel ľudí, ktorí hľadajú informácie o zdraví na internete, sa v jednotlivých členských štátoch únie líši. V roku 2020 bol najvyšší podiel zaznamenaný vo Fínsku, kde 77 percent ľudí vo veku 16 až 74 rokov hľadalo online témy, týkajúce sa zdravia, nasleduje Holandsko (76 %), Dánsko (72 %) ) a Nemecko (70 %). Naopak, najnižší podiel bol zaznamenaný v Rumunsku (28 %), Bulharsku (29 %), Taliansku (35 %) a Poľsku (43%).

Stúpa počet ľudí online

Ruka v ruke s rastúcim počtom vyhľadávaní na internete rástlo aj samotné využívanie internetu. Na Slovensku stúpol počet užívateľov medziročne až o 6 percent na vyše 90 percent. Okrem toho, že sme posielali maily, sme vo výraznejšej miere vyhľadávali na internete informácie o ochorení covid-19, ale takisto viac sme sa zaujímali napríklad o investovanie, odklady splátok úverov, životné poistenie alebo prehodnotenie starých finančných zmlúv.

Novým trendom sa stáva, že oblasti, ktoré sme si nevedeli predstaviť riešiť cez internet, sa čoraz viac presúvajú do online priestoru. Napríklad aktuálne čoraz viac Slovákov nakupuje potraviny online a zároveň veľa finančných záležitostí vybavujeme cez internet. Vlani až dve tretiny Slovákov riešilo platenie účtov, hypotéku, životné poistenie či odklad splátok online.

Ešte v roku 2007 pritom využilo internet iba 53 percent Slovákov, najmä na posielanie emailov. Aktuálne sa do popredia dostáva aj chatovanie a využívanie sociálnych sietí, ktoré sú v čase pandémie náhradou za obmedzený sociálny kontakt. Najvyššie využívanie internetu na Slovensku je vo vekovej kategórii 16 až 19 ročných, kde dosahuje až 99 percent. Naopak, zo seniorov vo veku 65 až 74 rokov využíva internet iba niečo vyše tretina.

V rámci 27 krajín EÚ 74 percent ľudí využívalo vlani internet na odosielanie a prijímanie mailov, na vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách (69 %), na zasielanie okamžitých správ (68 %) či online správy (65 %). V rámci únie väčšina ľudí tiež využívala internet na internetové bankovníctvo (57 %), počúvanie hudby (56 %), využívanie sociálnych sietí (56 %) a na vyhľadanie informácií o zdraví (55 %).

V dôsledku protipandemických opatrení, ktoré zahŕňali najmä sociálnu izoláciu, ktoré sú vo väčšine členských štátov EÚ v platnosti od marca 2020, boli jednými z možností, ako zostať v kontakte, telefonické spojenie alebo videohovory cez internet. Internet vlani využívali na telefonovanie alebo video hovory 60 percent Európanov. Na Slovensku bolo využívanie internetu na telefonovanie a video hovory za vlaňajšok vyššie ako priemer EÚ, a to na úrovni 63 percent. Vo všetkých internetových činnostiach zaznamenali telefonické alebo videohovory najväčší nárast v porovnaní s rokom 2019 (52 %), ako aj od začiatku zhromažďovania údajov (17 % v roku 2008).

Lenka Buchláková
Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora