Kredibilita Británie v troskách. Nová vláda smeruje krajinu do menovej a dlhovej krízy

Len nedávno, 16. septembra, si Spojené kráľovstvo pripomenulo 30. výročie čiernej stredy, kedy George Soros položil Bank of England na kolená. Stávkoval, že britská libra nemá kvôli slabej ekonomike možnosť udržať si zafixovanie v rámci Európskeho mechanizmu výmenných kurzov, predvoja eura. Finančník zarobil miliardu dolárov a kurz libry sa prepadol z úrovne 2 na 1,5 dolára.

V deň smutného výročia sa libra prepadla na nové 37-ročné minimá, k úrovni 1,14. O týždeň na to, stratila ďalších 5 percent a obchodníci hovoria, že parita voči doláru je na dosah. Ak by sa tak stalo, išlo by o historicky rekordné minimá. Pritom od roku 1800 prakticky až do druhej svetovej vojny bol kurz libry stabilný na úrovni päť dolárov.   

Z trónu do blata

Ešte pred sto rokmi bolo Spojené kráľovstvo najväčšou svetovou veľmocou. Jeho silu odzrkadľoval silný kurz libry. Naopak, jeho dekády trvajúci prepad je znamením úpadku krajiny, ktorý sa nedarí zastaviť. Posledné politické rozhodnutia britskej vlády ho ešte zrýchľujú.

Pritom ešte na konci roka 2007 sa kurz libry dostal na 25-ročné maximá na úrovni dvoch dolárov. Bolo to posledný krát, keď Londýn stál na vrchole sveta. S tým, ako prišla veľká finančná kríza, jeho pozícia utrpela. S bankrotom globálneho finančného systému zbankrotovala aj vízia silnej a robustnej ekonomiky. Tá spôsobila trvalú nespokojnosť voličov, ktorá vyvrcholila brexitom.

Brexit sa však ukázal ako ekonomická chiméra, ktorá ešte ďalej zhoršila situáciu v krajine. Nasledovala kalamita covidu a energetickej krízy – udalosti, ktoré ukázali, ako slabo je krajina pripravená na neočakávané výzvy 21. storočia.

Predikcie hovoria o tom, že najbližšie dva roky bude krajina čeliť recesii, vysokej inflácii a ekonomickej chudobe – dopadne najhoršie zo všetkých krajín G7.

Nová veľká vízia

Po páde Borisa Johnsona sa nová premiérka Liz Trussová  snaží nasadnúť na vlnu populizmus, ktorú jej zanechal jej predchodca. A hrozivú ekonomickú situáciu sa snaží spolu so svojimi novým ministrom financií Kwasim Kwartengom riešiť veľkým treskom. Ako konzervatívec nostalgicky spomína na politiku Margret Thatcherovej, ktorá zvrátila dramatický prepad ekonomiky 70. rokov.

Politika M. Thatcherovej bola založená na vízii amerického prezidenta Ronald Reagana, ktorý výrazne znížil dane a zvýšil vládny deficit, čím odštartoval ekonomicky najlepšie štvrťstoročie v histórii sveta. L. Trussová sa spolu s K. Kwartengom rozhodli túto politiku replikovať.

Minister financií v piatok predstavil najväčšie daňové škrty za posledných 50 rokov, zároveň oznámil masívnu energetickú podporu pre rodiny a firmy, dereguláciu ekonomiky a vytvorenie špeciálnych ekonomických zón. Jeho cieľ je jasný – zvýšiť hospodársky rast krajiny na 2,5 percenta, čo znamená do čias spred veľkej finančnej krízy. „Ide o nový prístup pre novú éru rastu,“ povedal.

Reakcia trhu ho však nepotešila. Britská libra sa v priebehu niekoľkých hodín prepadla o viac ako tri percentá a vládne dlhopisy zaznamenali najväčšiu dennú stratu v histórii. „Finančné trhy povedali, že v tieto opatrenia nemajú dôveru,“ povedal jeden z analytikov. Dôvod je zrejmý – obrovský fiškálny stimul v čase vysokej inflácie nielenže nepomôže, ale bude kontraproduktívny.

„Trh dáva veľmi silné signály, že už nie je ochotný financovať vonkajšiu deficitnú pozíciu Spojeného kráľovstva pri súčasnej konfigurácii reálnych výnosov a výmenného kurzu,“ napísal analytik Deutsche Bank George Saravelos. Britský ekonóm Martin Weale reagoval, že vládne plány „skončia v slzách“ a útekom od britskej libry.

Smerom k rozvíjajúcim sa krajinám