Kde šetriť? Vládni analytici ukázali čísla a nahnevali politikov, ktorí krajinu zadlžili

Začiatkom leta zaujalo ministerstvo financií verejnosť informáciou, že si krajina budúci rok nemôže dovoliť  vyrovnaný rozpočet. Keďže rezortu financií viac pristane úlohu strážcu štátnej kasy, logicky nasledoval komentár jeho Inštitútu finančnej politiky, v ktorom vysvetľujú, prečo je konsolidácia dôležitá a či je rozumnejšie ozdravovať verejné financie zvyšovaním príjmov alebo škrtením výdavkov.

Trojica autorov Daniel Dujava, Richard Priesol a Juraj Šuchta upozorňuje, že sa doterajšie domáce diskusie zameriavali oveľa  viac na potrebu konsolidácie a jej časovanie, než na jej želanú štruktúru. „Ministerstvo financií a vláda sa zaviazali verejné financie konsolidovať, no zatiaľ nie sú známe rámcové oblasti, v ktorých sa bude prioritne šetriť,“ hovoria autori.

Čo zastaví nárast dlhu

Výsledný vplyv úsporných opatrení na ekonomiku a nepriamo aj deficit a dlh bude podľa nich do značnej miery závisieť od zvoleného konsolidačného mixu.

Za dôležitú považujú hranicu deficitu troch percent HPD, ktorá je potrebná na zastavenie trendu rastúceho zadlženia. Bez úspor sa však dosiahnuť nedá. „Bez reakcie vlády by sa dlh už do dvoch dekád postupne zvyšoval nad hranicu 100 percent HDP,“ varujú ministerskí experti. Pridávajú tiež postoj Európskej komisie, ktorá Slovensko radí medzi krajiny s najmenej udržateľnými financiami.