Štatistický úrad SR zverejnil júnový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien tovarov a služieb až o 13,2 percenta, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania.

 Inflácia, jej príčiny a odhad

V porovnaní s júnom 2021 zdraželi najviac ceny v doprave a to o 23,7 percenta. Stalo sa tak pod vplyvom nárastu cien pohonných látok o vyše 43,4 percenta. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 19,0 percenta.

Pod tento nárast sa ešte stále podpisujú zmeny vo financovaní obedov na základných školách zo septembra 2021 a stravovanie v závodných (a teda aj školských) jedálňach je medziročne drahšie o 37,0 percenta. S cenami vyššími ako pred rokom o 13,3 percenta sa ale zákazníci mohli stretnúť aj v samotných reštauráciách či kaviarňach. Ubytovanie je drahšie ako vlani o vyše 6,8 percenta.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší.

Tempo zdražovania v júni zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania.  Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v júni 2022.

Oproti júnu 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 17,9 percenta. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (47,2 percenta), chlieb a obilniny (21,0 percenta), mlieko, syry a vajcia (21,0 percenta), mäso (19,0 percenta) a zeleninu (15,4 percenta). To v praxi znamená, že kým v júni 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v júni 2022 to už bolo 118 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť.

Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch.

Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.

K surovinovej kríze, o ktorej sa začalo hovoriť pred vyše rokom, sa pridal v posledných mesiacoch vojnový konflikt na Ukrajine.  Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch.

Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v júni 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 15,5 percenta. Dôvodom je nárast cien energií, medziročne o 15,8 percenta. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 18,5 percenta. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním (údržba a opravy obydlia o vyše 20 percenta).

Zdražovanie pociťujeme aktuálne najmenej v obchodoch s oblečením a obuvou, s júnovým nárastom cien o 3,4 percenta. Za hotové oblečenie si priplácame 4,3 percenta, za nové topánky 1,5 percenta.

Aktuálne sa prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude pomerne vysoká, odhadujeme ju určite nad hranicou 10 percenta. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály. Pravdupovediac, v žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku.

Inflácia a jej dopad na nákupné správanie Slovákov

Ukazovatele zamerané na spotrebu domácností či tržby maloobchodu naznačujú, že počas uplynulých mesiacov ani vysoká inflácia zatiaľ väčšinu Slovákov v míňaní nezastavila. Maloobchodné tržby totiž počas prvých piatich mesiacov 2022 zaznamenali medziročný nárast o cca 13 percenta. Aj napriek rastúcej inflácii, omikronovej vlne a vojnovému konfliktu na Ukrajine dokázala dokonca počas prvého kvartálu 2022 práve vyššia spotreba slovenských domácností potiahnuť celkový ekonomický rast v krajine.

Odhadujeme, že aj v najbližšom období podporí oslabenú ekonomiku práve spotreba obyvateľov. Hoci rast platov nebude stačiť na rast cien tovarov a služieb a vysoká inflácia bude doliehať na kúpyschopnosť obyvateľstva, spotrebitelia využijú na míňanie svoje nahromadené úspory z čias pandémie a prísnych opatrení (efekt odloženej spotreby).

Očakávame teda, že minimálne počas tohtoročných prázdnin väčšina slovenských domácností využije aktuálne uvoľnenie a typicky letné tovary, služby či dovolenky si dopraje vo väčšej miere ako počas predchádzajúcich dvoch letných sezón.

Pochopiteľne, výrazný nárast cien v krajine a s ním spojené vyššie náklady na základné a nevyhnutné tovary a služby spôsobili už u určitých skupín obyvateľstva poslabšie míňanie na ostatné - luxusnejšie tovary a služby. Ide predovšetkým o domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.

 Inflácia a jej dopad na úspory Slovákov

Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora