Stavebným právom sa naša advokátska kancelária zaoberá už dlhé roky. Chceme, aby ľudia poznali svoje práva a možnosti. Pretože táto otázka sa rieši pomerne často, keď zastupujeme klientov, pozriem sa na túto problematiku aj v tomto komentári.

Čo je vlastne územný plán?

Definíciu územného plánu obce môžeme nájsť v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon”). Dôležitým je najmä § 11 stavebného zákona, v ktorom okrem iného nájdeme, čo taký územný plán obsahuje:

(5) Územný plán obce ustanovuje najmä:

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,

b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce,

f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Obstarávateľom územného plánu obce je, ako to vyplýva aj zo samotného názvu, obec. Územný plán sa dá rozdeliť na dve časti – záväznú a smernú časť. V zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona:

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

Všetko ostatné je smernou časťou. Územný plán obce schvaľuje obec, ktorá ako schvaľovací orgán určí aj samotnú smernú časť územného plánu obce a smerná časť slúži ako určitá opora/odôvodnenie časti záväznej.

Charakter územného plánu je podobný zákonu, resp. inému všeobecne záväznému pravidlu. To zo sebou nesie viacero dôsledkov. Jedným z nich je možnosť prieskumu všeobecným súdom, ktorý z toho dôvodu nie je pri územnom pláne možný.

Pekným príkladom je napríklad zákon. Súčasťou právneho poriadku SR sú viaceré zákony. V prípade však, že by bol nejaký zákon nastavený zle, tak prostriedkov na jeho zmenu máme viacero, avšak všeobecný súd samotný zákon zmeniť ani preskúmať nemôže. Všeobecné súdy sú orgánmi aplikácie práva, čo v praxi znamená, že na zistený skutkový stav, prípadne skutočný stav aplikujú právne predpisy a na základe toho vydajú rozhodnutie. Aj keď by sa im napríklad zákon zdal zlý alebo nespravodlivý, tak do jeho znenia všeobecné súdy zasiahnuť nemôžu. Územný plán obce je v zásade niečím podobným, teda ide o všeobecne záväzné pravidlo, ktoré nie je možné preskúmať súdom. To potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 8 Sžo/195/2008:

Územný plán obce nie je rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch jednotlivca, ale ide o dokument, ktorý po schválení obecným zastupiteľstvom má všeobecne záväzný charakter. Z uvedeného vyplýva, že územný plán nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým by bolo zasiahnuté do subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, a teda nejde o rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Ani postup obce, ktorý predchádza vydaniu územného plánu, nie je z rovnakých dôvodov preskúmateľný súdom.

Preskúmanie územného plánu obce všeobecným súdom, teda možné momentálne nie je.

Čo môžeme robiť?

Fyzické osoby však môžu podať v tomto smere podnet prokurátorovi, ktorý následne môže vo veci konať. Ust. § 22 Zákona o prokuratúre upravuje:

(1) Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,

d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu

Protestom môže prokurátor namietať napríklad rozpor uznesenia, ktorým bol územný plán obce schválený so zákonom, pričom, ak by tomuto vyhovené nebolo, tak môže prokurátor podať žalobu na súd v zmysle ust. § 45 ods. 3 Správneho súdneho poriadku:

Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

Taktiež je potrebné spomenúť, že mimo sústavy všeobecného súdnictva môže územný plán preskúmať Ústavný súd SR v konaní o súlade právnych predpisov alebo aj Európsky súd pre ľudské práva, prostredníctvom sťažnosti, avšak v takom prípade len za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpá všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. Teda prebehne celé konanie.

Upozornenie na záver

Dajte si tiež pozor na situáciu pri zmene územného plánu obce. Ak je totiž prijatý nový územný plán, tak podľa judikatúry platí, že ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity – to znamená, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Ak teda nie je v novom územnom pláne uvedené, že na prebiehajúce konania sa použije ešte starý územný plán, tak sa vo veci už musí obec a stavebný úrad riadiť novým územným plánom. Veríme, že sme Vám túto časť objasnili a ak budete mať ďalšie otázky zo stavebného práva, neváhajte sa na nás obrátiť.

Milan Ficek

Milan Ficek je advokát a expert na majetkové právo v advokátskej kancelárii Ficek & Partners s viac ako 15 ročnými skúsenosťami. Založil Online právnu poradňu, ktorá poskytuje platenú aj pro bono pomoc ľuďom s ich právnymi problémami. Za viac ako 10 rokov jej fungovania odpovedali klientom na viac ako 30 000 otázok. V rámci zvýšenia právneho povedomia na Slovensku robí aj podcast Právna poradňa.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora