Plán obnovy mohol byť pre Slovensko, najmä z pohľadu objemu financií, obrovskou šancou skokovo pozdvihnúť úroveň zdravotníckych zariadení na Slovensku. Predložený návrh Plánu obnovy pre zdravotníctvo je však v jeho terajšej podobe z pohľadu neštátnych zdravotníckych subjektov veľkým sklamaním. Za najzásadnejší problém považujem diskrimináciu neštátnych zariadení.
Marián Petko: Kvôli plánu obnovy zvažujeme aj žaloby na štát
Ťažká pandemická situácia ukázala, aká je v oblasti zdravotníctva dôležitá spolupráca, pomoc, a to odborná i ľudská, bez ohľadu na charakter zriaďovateľa. Bol to v pozitívnom zmysle slova náznak úplne novej filozofie prístupu k zdravotníctvu. Návrh Plánu obnovy však znamená návrat k rozdielnemu prístupu, k diferenciácii nemocníc, k zvýhodňovaniu štátnych zariadení pokiaľ ide o zamestnanosť, prístrojové a technologické vybavenie, ako aj k zhovievavosť v prípade neplnenia si zákonom daných finančných povinností. To pocítia nielen nemocnice, zdravotníci, ale predovšetkým pacienti z oblastí, kde nie sú umiestnené štátom preferované subjekty.
Mám tú možnosť porovnať aktuálny stav aj s Českou republikou. Tá pristúpila k Plánu obnovy úplne na inom princípe. Ten neberie za základ charakter vlastníctva zdravotníckeho zariadenia, ale princíp modernizácie preferovaných oblastí v zdravotníctve, ktoré sú zadefinované v prioritných osiach – akútna zdravotná starostlivosť, onkológia, kardiovaskulárne ochorenia, obezita, následná zdravotná starostlivosť a duševné zdravie. Cieľom je modernizovať systém ako taký, bez ohľadu na vlastníctvo a geografickú polohu, ktorého výsledkom je zlepšenie dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
Betón za miliardu. To je výsledok investícií plánu obnovy do zdravotníctva
Nejde teda o vlastníctvo nemocníc, ale o úroveň zdravotnej starostlivosti v danom regióne. Obávam sa, že slovenský prístup, ktorý má financovať z Plánu obnovy len zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, spôsobí ešte väčšiu priepasť medzi nemocnicami. To zákonite prinesie ďalší exodus lekárov, odborníkov aj zdravotníckeho personálu primárne do Českej republiky, čo bude znamenať ďalší prepad neštátnych nemocníc v regióne. Rukojemníkom tohto poklesu úrovne zdravotnej starostlivosti sa stane v prvom rade pacient, a to najmä chronickí a starší ľudia, ktorí potrebujú pravidelne a aj urgentne navštevovať nemocnicu vo svojom regióne, no nemajú možnosť výberu z viacerých objektívnych dôvodov. Napriek globálnej masívnej investícii do sektora bude výsledkom zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenskej republiky.
- Michal Pišoja (37)
- pracuje pre skupinu Agel od roku 2014, keď po dlhoročnom pôsobení v zahraničí prijal ponuku realizovať rozvoj akvizície skupiny Agel na Slovensku. Za jeho pôsobenia sa sieť rozrástla zo štyroch akvizícií na dnešných trinásť. Pôsobil v nemocniciach Bánovce, Handlová, viedol nemocnicu v Košiciach-Šaci, neskôr vrcholovo pôsobil aj v štatutárnych orgánoch ďalších slovenských a českých nemocníc siete Agel. Od roku 2016 vedie celú skupinu Agel na Slovensku, ktorej sa podarilo za posledné roky etablovať na jednu z dvojice top sietí zdravotníckych zariadení u nás, aj čo sa týka počtu zdravotníckych zariadení, aj počtu pacientov. Na jeseň tohto roka sa stal M. Pišoja prvým podpredsedom Predstavenstva Agel, a. s. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a obchod. Finančné a manažérske zručnosti získaval v Rakúsku a Rusku.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
