Inflačný cieľ centrálnej banky na úrovni dvoch percent nie je konečný

Nálada na finančných trhoch prešla začiatkom roka 2024 prudkým zvratom. Po viac ako roku agresívneho zvyšovania úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom a Európskou centrálnou bankou sa reč zvrtla na otázku kedy centrálne banky znížia sadzby. Koniec-koncov, inflácia v Spojených štátoch a eurozóne klesla takmer rovnako rýchlo, ako stúpala, a teraz je blízko ich dvojpercentného cieľa.

Aby sme zistili, či sa inflácia v skutočnosti porazila, musíme najprv pochopiť, prečo vzrástla. Vysvetlenie sa môže zdať zrejmé. Každý „vie“, že inflácia v rokoch 2022 až 2023 prudko vzrástla v dôsledku vonkajších faktorov, najmä prerušenia dodávateľského reťazca a zvýšenia cien energií spôsobených najmä pandémiou kovidu a vojnou na Ukrajine. Ale aj letmý pohľad na dáta odhaľuje nedostatky v tomto vysvetlení.

Energetické a ponukové šoky, ktorým sa inflácia často pripisuje, boli krátkodobé. Ceny ropy klesli späť na úroveň pred vojnou na Ukrajine už po niekoľkých mesiacoch a nedostatok dodávok, ktorý charakterizoval bezprostrednú postpandemickú éru, zmizol v priebehu roku 2023. Ak by sa diali iba tieto šoky, ceny by prudko vzrástli, potom rýchlo klesli spolu s infláciou.

Ale to sa nestalo. Zatiaľ čo ceny energií a niektorých tovarov, ktorých bol nedostatok v roku 2022, klesli, väčšina ostatných cien naďalej rástla. Je pozoruhodné, že dvojité šoky sotva ovplyvnili ceny služieb, pretože služby závisia predovšetkým od miezd, nie od cien energií. A napriek tomu ceny služieb stále rastú.