Inflácia v septembri prudko zrýchlila na 4,6 percenta. Ide o takmer desaťročné maximum

Štatistický úrad SR vo štvrtok zverejnil septembrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti júlu 2021, zvýšili o 0,8 percenta. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 4,6 percenta, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie zrýchlenie tempa zdražovania. Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od novembra 2011.

Zdraželi ceny v oblasti reštaurácie a hotely

Medziročne, teda v porovnaní so septembrom 2020, najviac zdraželi ceny v oblasti reštaurácie a hotely (o 11,8 percenta) a to pod vplyvom zmien vo financovaní obedov na základných školách. Ceny v závodných jedálňach tak medziročne vzrástli o takmer tretinu. Nasledovala oblasť  dopravy s medziročným nárastom cien o 11,6 percenta. Dôvodom takto prudkého nárastu cien boli predovšetkým drahšie pohonné látky (o takmer štvrtinu). V septembri si ale Slováci medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to o 7,8 percenta. Dôvodom boli tabakové výrobky, ktoré si nárast cien o takmer 16 percent pripísali na svoje konto kvôli vyššej spotrebnej dani. Drahší ako vlani bol ale i alkohol, hlavne destiláty. Nasledovali ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,6 percenta a to kvôli vyšším cenám telefónnych služieb.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v septembri zrýchlilo ako v prípade potravín, tak aj v oblasti bývania. Kým počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli potraviny medziročne lacnejšie o cca jedno percento, momentálne je tomu už inak. V septembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne viac o 4,2 percenta.  Medziročne platili zákazníci v obchodoch viac najmä za zeleninu (o 15,5 percenta), ovocie (o 7,2 percenta), chlieb a obilniny (o 4,0 percenta), mlieko, syry a vajcia (o 2,8 percenta), ale aj za mäso (o 2,3 percenta). Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v septembri zaznamenala medziročný nárast cien o 2,6 percenta. Aj v tomto prípade prišlo oproti predchádzajúcim mesiacom k zrýchleniu tempa zvyšovania cien a zároveň ide o tohtoročné maximum. Dôvodom je prudký nárast cien stavebných materiálov, ktorý sa odrazil na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 9,4 percenta. O 7,8 percenta viac si priplácame aj za údržbu a opravu obydlia.

Zvyšovanie cien potravín

Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Pri cenách potravín je vždy kľúčové počasie, s dopadom na úrodu – najmä rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu – chov zvierat, nakoľko ich je potrebné nakŕmiť. Neprospieva tak príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na svetových trhoch a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás. Veľkú rolu zohráva aj pandémia. Tá postihla počas prvej aj druhej vlny jednotlivé ekonomiky rôznym spôsobom. Spoločným ukazovateľom nielen viac postihnutých krajín bol problém s pracovnou silou. Obmedzenia na hraniciach spôsobili nedostatok pracovnej sily zo zahraničia, problém ale mohol byť aj s pracovnou silou v krajine kvôli šíreniu nákazy.

Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Problém nevidíme ani na strane dopytu po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (a rovnako to bolo aj počas pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách). V prípade mäsa svoju rolu stále zohrávajú africký mor ošípaných či vtáčia chrípka. Naši potravinári a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend ci vyššiu minimálnu mzdu. Rast takýchto nákladov sa často odráža na cenovkách potravín v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Vyššie náklady pociťujú potravinári aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či drahším obalovým materiálom. Nepochybne sa ich ale dotknú v nasledujúcich mesiacoch aj avizované vyššie ceny energií.

Surovinová kríza

Aj na Slovensku je už niekoľko mesiacov etablovaný pojem „surovinová kríza“, ktorý súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Veľmi dobre ho už poznajú v stavebníctve, automobilovej výrobe, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobuje pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou Covid-19. Tá už vyše roka ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov. Slovensko je veľmi otvorenou ekonomikou s vysokým vývozom, ale aj dovozom – vrátane vstupných materiálov. Vývoj teda závisí od toho, ako zvládame pandémiu nielen u nás, ale ako tomu je aj vo svete – do ktorého vyvážame, ale z ktorého aj dovážame. A k tomu tu máme ešte rastúci dopyt Činy, ktorý má snáď dopad na všetky oblasti ekonomiky, vrátane rastúcich cien.

VÝHĽAD: Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 percenta, v máji spoľahlivo prekročila 2 percent a aktuálne v septembri dosiahla úroveň 4,6 percenta. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni 2,7 - 2,8 percenta. Predpokladáme, že tempo zdražovania do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov 2021 a 2022 si za ne budeme priplácať navyše cca 5 percent. V prvom štvrťroku 2022 by dokonca inflácia potravín mohla atakovať úroveň 6 percent. Počas nasledujúcich mesiacov bude naďalej medziročne drahší tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v tomto roku sú energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch. Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu.

Inflácia a jej dopad na úspory Slovákov

Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už piaty rok po sebe. Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Kým priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli okolo jedného percenta p. a., v prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň v okolí nuly.

Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 percenta. Ani v tomto roku  tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia na úrovni 2,7 – 2,8 percenta opäť spoľahlivo prevýši úrokové miery bankových vkladov. V prípade bežných účtov aj naďalej očakávame úroky pohybujúce sa v okolí nuly, pri termínovaných vkladoch do jedného percenta.