Cítiť to aj v medzimesačnom porovnaní, keďže spotrebiteľské ceny v júli vzrástli o 0,8 percenta, pričom v predchádzajúcich mesiacoch dosahovali rast v rozmedzí 1,2 až 1,7 percenta.

Čo všetko nás vychádzalo v júli drahšie ako vlani?

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v júli najrýchlejšie rástli ceny za dopravu (až o cca 20 percent), a to kvôli vysokým cenám ropy a benzínu. Pohonné látky boli o 37 percent drahšie ako vlani, ale medzimesačne, teda oproti júnu, sa ich ceny znížili o -1,5 percenta. Vďaka tomu došlo v júli aj k miernemu medzimesačnému zníženiu cien v doprave.

Druhý najvyšší rast (o 19,3 percenta) dosiahli ceny v reštauráciách a hoteloch, čo súvisí aj so zdražovaním potravín a energií, ale premietajú sa sem aj výrazne vyššie ceny za obedy v školských jedálňach.

Nasledujú potraviny, ktoré boli v júli medziročne drahšie o 19,1 percenta. Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít, potravín, energií a zvyšovanie nákladov na prepravu. Prudký rast zaznamenávajú hlavne obilniny, chlieb, pečivo a rastlinné oleje, ale aj mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Vďaka letnej sezóne dosahuje pomalší cenový rast ovocie a zelenina.

Štvrtý najrýchlejší rast dosiahli v júli ceny za bývanie a energie, ktoré sa oproti vlaňajšku zvýšili o 16 percent. Práve bývanie je najvyššou položkou vo výdavkoch našich domácností. Zdražovanie tu pociťujeme hlavne cez zvýšenie regulovaných cien energií a tiež cez výrazne rastúce ceny stavebných materiálov. Aktuálne sa ale pridalo aj zdražovanie pevných palív.

Zvyšovanie cien je ale dnes citeľné vo všetkých oblastiach nášho života. Inflácia je tlačená nahor cenami ropy, energií, agrokomodít, a tiež rastúcimi cenami nedostatkových výrobných vstupov (čipov, plastov, kovov a plechov, stavebných materiálov…).

Akú infláciu očakávame?

Očakávame, že v letných mesiacoch bude inflácia ešte prekračovať hranicu 13 percent. S príchodom jesenných mesiacov ale predpokladáme spomaľovanie tempa rastu inflácie, pričom by sa mal zmierniť aj rast cien potravín. Taktiež očakávame, že v ďalších mesiacoch bude pokračovať aj mierny medzimesačný pokles cien pohonných látok. Priemerná inflácia za celý tento rok sa bude podľa našich odhadov približovať k úrovni 12 percent.

Smerom nahor budú aj po zvyšok roka infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré sú výrazne drahšie ako vlani. Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, rastlinných olejov či kŕmnych zmesí, keďže Ukrajina aj Rusko sú ich dôležitými exportérmi.

Drahé energie aj potraviny sa následne premietajú aj do rýchlo rastúcich cien služieb – v reštauráciách a kaviarňach, v ubytovaní, v oblasti cestovania a dovoleniek, ale tiež napríklad aj v službách osobnej starostlivosti.

Jana Glasová

Od začiatku roka 2021 pôsobí ako analytička 365.bank. Predtým pracovala na pozícii ekonomickej analytičky Poštovej banky, kam nastúpila ako absolventka Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rámci svojej práce sa zameriava na sledovanie a prognózovanie ekonomického vývoja doma aj vo svete, analyzovanie vývoja HDP, inflácie, trhu práce či komoditných trhov a cien nehnuteľností.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora