Dnes len málokto vie, že ešte v roku 1990 bola Venezuela najbohatšou krajinou v Južnej Amerike. Zo všetkých krajín v Latinskej Amerike mala najstabilnejšiu ekonomiku, najlepšie zdravotníctvo a školstvo. 

Po energetickej kríze ale do krajiny prišlo obdobie vysokej inflácie. A keďže inflácia priamo súvisí s nárastom chudoby, už v roku 1995 sa takmer 67 percent Venezuelskej populácie ocitlo pod hranicu chudoby. Chudoba zvyčajne radikalizuje politické spektrum a Venezuela si zvolila radikálnu vládu. 

Všetci vieme, ako to dopadlo. Dnes je Venezuela jednou z najchudobnejších krajín na planéte s vyše 100 percentnou infláciou. 

V Európe a na Slovensku tento scenár zatiaľ nehrozí, no každým dňom sa k nemu viac a viac približujeme. 

A môže za to vysoká inflácia. 

Zo všetkých kríz, ktoré v súčasnosti zažívame, a nie je ich málo, je inflácia tou najnebezpečnejšou. Okrem toho, že nás všetkých okráda o tvrdo zarobené peniaze, úplne devastuje dôveru v politický systém. 

Inflácia ale nie je prírodnou katastrofou ako zemetrasenie či povodeň, ale katastrofou zavinenou politikmi. Je dôkazom toho, že naši lídri sú nezodpovední a neschopní.

Inflácia ako spúšťač politickej zmeny

História jasne ukazuje, že inflácia je spúšťačom výraznej politickej zmeny. Aj preto sa jej politici čoraz viac boja. Avšak namiesto toho, aby sa výrazný rast cien snažili dostať pod kontrolu, radšej prehadzujú vinu na iných. 

Jednou z teórii európskych politikov je, že príčinou zdražovania je globálna kríza dodávateľského reťazca, ktorá bola následkom covid lockdownov.

Ďalšou populárnou teóriou medzi politikmi je, že na vine je Rusko, pretože inváziou na Ukrajinu spôsobilo nárast cien ropy a plynu.

V skutočnosti však tieto príčiny majú na inflácii len minimálny podiel v porovnaní s tým, čo skutočne ovplyvňuje ceny tovarov a služieb.

Európski politici a centrálni bankári vedia lepšie ako ktokoľvek iný, že hlavným dôvodom rekordného zdražovania je najväčšia miera uvoľňovania monetárnej politiky za posledných 40 rokov.  

Stačí sa pozrieť na súvahu ECB a všetko je jasné. Tá od roku 2008 stúpla z 800 miliárd eur na viac ako 8,7 biliónov. Inak povedané, súvaha narástla desaťnásobne. 

 V skutočnosti však ECB nerobila nič iné, ako len kopírovala správanie svojho brata, Fedu. Americká centrálna banka nastolila tento celosvetový trend a exportovala infláciu desaťnásobným navýšením aktív v súvahe. 

Ak k tomu všetkému prirátame nulové až negatívne úrokové sadzby, nemusíme ďalej hľadať vinníka súčasnej inflácie. 

Ako je vidieť, centrálne banky po celé desaťročia tlačili nové peniaze a znehodnocovali tým tie, čo boli v obehu. 

Politici sa z týchto natlačených peňazí radovali najviac a míňali ich ako opití námorníci. Kupovali si priazeň voličov, vakcíny a Covid testy, alebo dotovali celé odvetvia, ako napríklad letecké spoločnosti. 

Niet pochýb o tom, že vždy keď centrálne banky spustia monetárnu expanziu v takom masívnom rozsahu, vedie to k ekonomickej katastrofe, akú práve zažívame. 

Líška stráži kurník

Problémom však zostáva, že rovnakých lídrov, ktorí zavinili túto krízu pokojne nechávame naprávať a zastierať jej dopady. Inak povedané, nechávame líške strážiť kurník. Hoci sa zdá,  že ECB vyvíja snahu znižovať infláciu prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb, avšak veľmi neúspešne. Medzimesačná inflácia totiž naďalej stúpa a 0,75 bázických bodov nemá žiaden efekt. 

Ak by naši centrálny bankári reálne chceli bojovať z infláciou, museli by zvýšiť sadzby minimálne na percentuálnu úroveň inflácie. To by však stiahlo európsku ekonomiku do hospodárskej recesie, ak nie do depresie. Aj preto im nezostáva nič iné ako strieľať slepými nábojmi. 

Ceny stúpajú, platy stoja

Čo si však väčšina ľudí stále neuvedomuje je, že kým ceny energií a potravín prudko rastú, mzdy stagnujú. To znamená, že väčšina zamestnancov každoročne stráca kúpnu silu a v konečnom dôsledku chudobnie. 

Avšak ešte väčším problémom súčasnej situácie je, že máme dva po sebe nasledujúce štvrťroky pokles rastu HDP. Inými slovami sme v recesii. Ak začne ECB počas recesie prudko zvyšovať úrokové sadzby, stagnácia rastu platov bude pre nás tým najmenším problémom.  

Patová situácia

Európa sa nachádza v patovej situácii.  Na jednej strane máme recesiu a na druhej vysokú infláciu. V ekonomickej hantírke sa to definuje ako stagflácia. 

Historicky sú takéto situácie niečo ako chôdza po lane. Dnes viac, ako kedykoľvek predtým musia byť naši lídri rozvážni, pretože akékoľvek radikálne intervencie môžu spôsobiť ešte väčšiu drámu ako prežívame. 

Tí, ktorí túto krízu zavinili ju len ťažko dokážu vyriešiť a na nových si musíme dať pozor. 

Inak môžeme dopadnúť ako Venezuela. 

Rastislav Vasilišin
Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora