Hľadá sa opozícia. Pri Kollárovi robila jej prácu časť koalície

Keď Igor Matovič zostavoval svoju vládu, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda sa priznal, že mu závidí jeho slabú a demoralizovanú opozíciu. V jeho časoch bol Robert Fico vychádzajúcou politickou hviezdou na vrchole svojich síl, dnes je z neho už len zlomený muž. Kotlebovcov za opozíciu ani rátať nebudeme a Peter Pellegrini sa zatiaľ len nadychuje.

Dianie okolo diplomovky Borisa Kollára skutočne ukázalo nevídanú slabosť opozície. Tá plagiátorstvo predsedu parlamentu nevyužila na pokus o odstavenie politického súpera či oslabenie koalície, čo je zvyčajne očakávanou úlohou opozície.

Naopak, miestami to dokonca vyzeralo, že stojí na jeho strane. Všetko zaklincovalo záverečné tajné hlasovanie, v ktorom len päť poslancov (z toho najmenej dvaja koaliční) hlasovalo za vyjadrenie nedôvery predsedovi parlamentu.

Tri dôvody nekonania

Prečo ťaženie proti Kollárovi viedli koaliční poslanci zo Za ľudí a SaS a opozícia sa držala bokom? Argumenty, ktorými sa to snažia obhájiť, sú ľahko spochybniteľné. Zatiaľ sme počuli o troch:

1. Predseda Smeru vyhlásil, že keď v minulosti podržali Andreja Danka, bolo by nekorektné, aby sa teraz správali inak.

To je zavádzajúce vysvetlenie. Prečo môžu smeráci inokedy kritizovať vládu za používanie skráteného legislatívneho konania v situáciách, keď na to neexistujú zákonné dôvody, keď sami urobili to isté napríklad pri 13. dôchodku? Prečo kritizujú vládu za čistky v štátnej správe, keď sami robili predtým to isté? Ak by sa mali opoziční poslanci chovať vždy len tak, ako sa chovali v koalícii, boli by rovnako prospešní pre spoločnosť ako Dankov stožiar.