Kto chce včas identifikovať trendy a na základe nich aj investičné príležitosti, mal by sa najprv obzrieť späť. Ak tak urobíte dnes, vidíte obrovské zmeny v globálnej ekonomike za posledných desať rokov. Výsledkom je prevratný prienik technologických firiem do popredia. Aktuálny rok 2020 tento trend nielenže nezmenil, ale dokonca ešte viac posilnil.

Zmenu spustila hypotekárna kríza

Poslednou zlomovou udalosťou pred tohtoročnou pandémiou koronavírusu bola hypotekárna a následná finančná kríza. Prepukla v Spojených štátoch v septembri 2008 pádom investičnej banky Lehman Brothers a následne zasiahla celý svet. Bankový systém sa ocitol takmer na dne nielen v USA, ale aj v Európe. Do problémov sa dostali všetky banky vrátane tých s najzvučnejšími menami ako Erste, Banca Monte Dei Paschi Di Siena, Deutsche Bank, Unicredit, ale napríklad aj Royal Bank of Scotland.

Finančný systém sa zadrhával a vlády rýchlo prišli s masívnou finančnou pomocou, ktorá nakoniec systém zachránila pred úplným rozvratom. Kríza, ktorá sa spočiatku šírila len svetom peňazí, sa následne preliala aj do reálnej ekonomiky a najvyspelejšie krajiny sveta museli čeliť najhlbším medziročným poklesom svojej výkonnosti od veľkej krízy 30. rokov minulého storočia.

Finančná kríza zmenila štruktúru ekonomiky

Finančná kríza pred desaťročím vytvorila veľkú neistotu medzi firmami aj domácnosťami. Ľudia zo dňa na deň radikálne osekali výdavky, čo okamžite pocítil automobilový priemysel. V USA aj v Európe štáty v snahe pomôcť sektoru spustili takzvané šrotovné, administratíva vtedajšieho prezidenta USA Baracka Obamu dokonca zoštátnila automobilku General Motors, aby ju zachránila pred pádom.

Vlády aj centrálne banky urobili všetko preto, aby sa nezopakovala globálna ekonomická kríza v rozmeroch, aké zažil svet v 30. rokoch. To sa reálne podarilo a od roku 2010 prišlo ekonomické oživenie. Cenou za úspech bol nárast verejného dlhu. Keďže centrálne banky stlačili cez uvoľnenú menovú politiku úrokové sadzby k nule, nemuselo to ich vlády trápiť.

Na pozadí krízy a jej riešenia sa však začal meniť štruktúra globálnej ekonomiky. Do finančnej krízy vládli v rebríčkoch top firiem sveta automobilky, banky a ťažobné firmy. V ďalších desiatich rokoch sa do čela dostali technologické spoločnosti. Napríklad už koncom roka 2011 sa dočasne stala najhodnotnejšou firmou sveta spoločnosť Apple, ktorá nakrátko zosadila z trónu ťažiarov z Exxon Mobile. Vo februári 2012 sa Apple na pozíciu jednotky vrátil a vydržal na nej prakticky až do súčasnosti.

Nástup Číny mení veľmocenskú rovnováhu

Počas roka 2013 sa v prvej desiatke top firiem prvýkrát objavil Google a už o rok neskôr sa ocitol v prvej trojke. Už v polovici minulej dekády technologické spoločnosti ovládali kompletný stupienok víťazov, keď sa za Applom zoradili Google a Microsoft. V prvej desiatke sa ešte stále držali Exxon Mobile, Petro China a bankový dom Wells Fargo. Nahor sa však predierala spoločnosť Johnson & Johnson ako najvýraznejší zástupca farmaceutického priemyslu.

Tento posun akoby predznamenával vývoj o päť rokov neskôr. Už vtedy o sebe dávala vedieť značka Tesla, ktorá sa poziciovala na rozhraní automobilového a technologického priemyslu a na význame postupne naberali kryptomeny na čele s Bitcoinom.

Popri výmene na čele globálneho rebríčka firiem prinieslo posledných desať rokov aj zmenu svetovej ekonomickej rovnováhy veľmocí. Pred rokom 2010 nemohol nikto spochybňovať vedúce postavenie Spojených štátov, krajín Európskej únie a Japonska ako svetového hospodárskeho triumvirátu. Od poslednej krízy však zásadne vzrástol význam novej ekonomickej sily – Číny.

Najľudnatejšia krajina sveta má našliapnuté na dobehnutie (a následne prekonanie) americkej ekonomiky. Čo je podobne podstatné, čínsky rozvoj ide ruka v ruke s technologickým pokrokom. Čína je už dlho zasieťovaná smartfónmi, inteligentnými dopravnými systémami alebo priemyselnými robotmi oveľa hustejšie ako rad vyspelých západných štátov. Ríša stredu je dnes kľúčovým technologickým hráčom, ktorého sa Spojené štáty právom obávajú.

Rok 2020 upevnil pozíciu technológií

Keď v januári 2017 nastúpil do funkcie amerického prezidenta Donald Trump, sľuboval navrátiť Spojeným štátom ekonomický drajv. Zhodil zo stola návrh obchodnej dohody s Európskou úniou, inicioval odstúpenie od zmluvy o transpacifickom partnerstve a začal viesť obchodnú vojnu s Čínou. S jasným zámerom obrátiť nepriaznivú obchodnú bilanciu s Čínou a navyše (a treba povedať, že logicky) zbrzdiť ekonomický nástup najľudnatejšej krajiny sveta.

Trumpovi sa darilo: americké hospodárstvo zaznamenalo najdlhší neprerušený hospodársky rast od druhej svetovej vojny. Čakalo sa, kedy príde zlom, a ten nakoniec prišiel úplne nečakane v podobe koronavírusovej pandémie. Tá vyvolala na celom svete bezprecedentnú hospodársku krízu, keďže vlády boli nútené prijať drastické protiepidemické opatrenia.

Po počiatočnom prepade finančných trhov sa ukázalo, ktoré firmy budú tvoriť jadro budúceho hospodárskeho oživenia. Kým tradičné sektory ako ťažba nerastných surovín, automobilový priemysel alebo letecká doprava ešte stále nenašli svoje dno, prevahu si definitívne upevnili technologické firmy. Ku Googlu či Applu sa pridal tiež Amazon najbohatšieho muža sveta Jeffa Bezosa, dramatický vzostup predviedli aj ich čínski konkurenti (Alibaba alebo Huawei). K nim sa pridalo odvetvie zdravotníckych služieb a farmácie.

Technológiami smerom k čistej a autonómnej mobilite

Je vysoko pravdepodobné, že nasledujúcich desať rokov bude ďalej patriť zásadnému rozvoju robotizácie, nanotechnológií, biotechnológií a digitalizácie. Na čelo ekonomicky vyspelých krajín sa dostanú krajiny, ktorá dokážu rýchlo a efektívne vybudovať infraštruktúru pre 5G siete, rozvíjať internet vecí a zaistiť plynulý tok obrovského objemu dát. A ďalším krokom bude pravdepodobne čistá a autonómna mobilita.

Energetika ponúkne nové možnosti svojho rozvoja. Podľa našich interných analýz v Goldenburg Group sa tento sektor zrejme posunie od modelu veľkého centrálneho zdroja a hustej distribučnej siete smerom ku smart grid modelu, kedy sa navzájom priblížia miesto výroby a spotreby elektriny.

Technologický pokrok spôsobí, že smart riešenia budú dostupnejšie čoraz širšiemu okruhu užívateľov. Hospodársky systém sa pravdepodobne začne viac opierať o lokálne zdroje, avšak bez negatívneho vplyvu na deľbu práce a špecializáciu, ktoré sú jedným z motorov hospodárskeho rozvoja.

Význam, aký ľudstvo prisudzuje zdravotným rizikám súvisiacim s koronavírusovou pandémiou zasa ukázal, že farmaceutický sektor bude do budúcnosti patriť medzi vysoko sledované odvetvia.

Z geopolitického pohľadu tiež odporúčame sledovať rozvoj Indie, ktorá je druhou najľudnatejšou krajinou sveta. Jej význam bude narastať, podobne ako v prípade východných štátov, ktoré nedávno podpísali dohodu o Regionálnym ekonomickom partnerstve. Zdá sa, že ťažisko globálneho hospodárskeho diania sa definitívne presunie z Európy a Ameriky do Ázie.

Autor je výkonným riaditeľom a vedúcim investičného výskumu Goldenburg Group.