Nemecké nedeľňajšie voľby budú pravdepodobne opakovať rovnaký scenár, aký sa udial aj v iných štátoch sveta. Neprekvapujúco, vládne strany prídu o veľkú časť kresiel, radikáli si výrazne polepšia a politická scéna sa stane ešte krehkejšou a nefunkčnejšou.
Volebný výsledok formuje najmä ekonomická situácia, ktorá je v krajine kritická. Nemecko už dlho ovplyvňujú negatívne tendencie bytovej krízy, keď až polovica populácie musí žiť v nájomných bytoch, a tiež ekonomická nerovnosť, ktorá patrí medzi najväčšie na svete.
Kým však ekonomika rástla, vyššia životná úroveň kompenzovala tieto nedostatky. Avšak po rokoch ekonomickej stagnácie sa obraz zmenil.
Percento Nemcov, ktorí uviedli, že ich finančná situácia sa zlepšuje, prudko kleslo zo 42 percent v roku 2023 na 27 percent v minulom roku, uvádza Gallup. Ich nespokojnosť ich radí medzi najmenej optimistických občanov Európskej únie, pokiaľ ide o životnú úroveň.
Pokles spokojnosti s bývaním je obzvlášť prudký – zo 73 percent v roku 2010 na 47 percent v roku 2024. Dlhodobý prieskum ZEW naznačuje, že aktuálna situácia je taká zlá ako nikdy predtým od prijatia eura v roku 1999, vrátane globálnej finančnej krízy a pandémie.
Radikalizácia mladých
Najhoršie sú na tom mladí ľudia, ktorým chýbajú úspory a istota práce. Navyše, ich politická sila je relatívne obmedzená – len 15 percent voličov má menej ako 30 rokov, pričom takmer 60 percent voličov má viac ako 50 rokov. Politici prirodzene počúvajú silnejšiu staršiu generáciu.
Nevypočutá nespokojnosť preto mladých posúva na ľavý aj pravý okraj politického spektra. Táto polarizácia vytvára potenciálnu nestabilitu.
Jej hlavným víťazom je Die Linke, ktorá má pôvod vo východonemeckej komunistickej strane. Heidi Reichinneková, 36-ročná ohnivá líderka strany, predstavuje iný obraz Nemecka – s potetovanými rukami a pôvodom z robotníckej triedy z východu. Viac ako 29 miliónov ľudí sledovalo, ako vyčítala kresťanským demokratom presadzovanie migračných obmedzení spoločne s AfD.
TikTok a Instagram sa stali základnými platformami pre politické informácie mladej generácie. Viac ako polovica ľudí do 25 rokov v Nemecku získava politické správy výlučne zo sociálnych médií. Na nich však stále dominuje AfD. Merz má zo všetkých hlavných kandidátov najslabšiu prítomnosť na sociálnych sieťach.
GroKo prichádza
Ak sa naplnia posledné predvolebné preferencie, radikáli získajú takmer 30 percent hlasov. To prakticky znemožňuje tradičné koalície a víťaz volieb, kresťanskí demokrati, sa budú musieť spojiť s inými stranami do väčšej koalície.
O všetkom rozhodne úspech troch menších strán – slobodných, ľavičiarov a BSW – a to, či sa dostanú do parlamentu. Ak sa dostane iba jedna, je pravdepodobné, že vládu vytvorí koalícia dvoch strán. Ak sa dostanú tri, bude potrebná opäť veľká trojkoalícia.
„Grosse Koalition“ alebo GroKo sa tak stane staronovým neuralgickým bodom nemeckej vlády. Útoky kresťanských demokratov na sociálnych demokratov a na zelených naznačujú, že problematických bodov bude viac než dosť.
Friedrich Merz označil bývalého ekonomického ministra Roberta Habecka za „predajcu tepelných čerpadiel“, ktorý nebol pripravený riadiť nemeckú ekonomiku. Mal na mysli Habeckov pokus navrhnúť zákon, ktorý by zakázal používanie plynových kotlov.
Líder Európy
Napriek potenciálne veľkým konfliktom na domácej politickej scéne môže Nemecko opäť ašpirovať na politického lídra Európy. Takmer istý nový kancelár F. Merz v poslednej dobe ostro kritizoval americkú politiku, ktorá čelí „autoritárskej neistote“.
Z jeho vyjadrení je zrejmé, že Nemecko radikálne zmení svoj postoj k Európe a umožní jej viac dlhu, minimálne na obranu. Či to bude veľká koalícia CDU/CSU s SPD alebo so Zelenými, isté je, že zahraničná politika krajiny bude omnoho asertívnejšia.
Do obrany Európy pôjdu stovky miliárd eur a ťažiť z toho bude aj nemecký priemysel, keď sa zamestnanci budú sťahovať z automobiliek do zbrojoviek. Americko-ruská „mierová“ dohoda totiž pravdepodobne spôsobí pravý opak toho, čo sa očakávalo. Investori to už tušia a akcie zbrojoviek vyhnali na nové rekordy.
