Prednedávnom som v rámci posilňovania našich vzťahov s partnermi v Pobaltí zavítal do Litvy. Popri otvorení nového honorárneho konzulátu SR vo Vilniuse, čo považujem za významný míľnik v slovensko-litovskej spolupráci, som navštívil aj vonkajšiu hranicu Európskej únie.

Nezabúdame totiž na to, že litovské hranice s Bieloruskom sú zároveň aj hranicami Schengenského priestoru, a teda našimi spoločnými hranicami. Slovensko je zástancom európskej solidarity, preto stojíme po boku Litvy od začiatku tamojšej krízy vyvolanej režimom v Minsku. Dôkazom sú napríklad humanitárne zásielky či prítomnosť našich policajtov, ktorí tam v rámci misie Frontexu pomáhajú s ochranou pohraničia.

Litovčania sú naši blízki partneri, nemali by niesť bremeno ochrany hraníc iba na svojich pleciach, a preto platí heslo: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“

O čom som sa presvedčil na hraniciach?

To, čo sa aktuálne deje na hraniciach s Bieloruskom, je súčasťou vážnych hybridných útokov proti členským štátom EÚ aj Severoatlantickej aliancie. A je to tiež vrchol cynizmu nedemokratického bieloruského systému, ktorý stratil všetku legitimitu.

Diktátor Lukašenko „obchoduje“ s nešťastnými ľuďmi v núdzi, vrátane žien a detí. Vytláča ich do nedôstojných podmienok v lesoch a v chlade, núti ich nelegálne prekračovať hranice a zneužíva ich ako nástroj politického boja s cieľom destabilizovať EÚ.

Na vlastné oči som sa o tom presvedčil počas návštevy Litvy, no vidíme to aj v prípade Poľska. Situácia je alarmujúca a s postupujúcou zimou sa môže ešte zhoršovať.

Považujem preto za nutné zdôrazniť, že našou spoločnou prioritou je v prvom rade vystríhať zúfalých ľudí na úteku pred bezohľadnými praktikami bieloruského režimu, ako aj pašerákov, a podľa možnosti adekvátne potrestať všetkých zodpovedných.

Ako spojenci nemôžeme a ani nebudeme ustupovať neakceptovateľným aktivitám vlády v Minsku. Je to otázka našej dôveryhodnosti, ale aj schopnosti konať. Bytostne sa to pritom dotýka aj nás.

Migranti v utečeneckom tábore neďaleko bieloruskej hranice v Litve
Zdroj: TASR
Migranti v utečeneckom tábore neďaleko bieloruskej hranice v Litve

Slovensko susediace s Ukrajinou je tiež štátom na vonkajšej hranici Schengenu a kedykoľvek sa môžeme ocitnúť v prvej línii podobného „migračného“ tlaku. Domnievam sa preto, že EÚ by mala podporovať také opatrenia, ktoré účinne prispievajú k riešeniu nelegálnej migrácie. A ktoré sú v súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami.

Našou prioritou by preto mala byť ochrana ľudských životov, zdravia a dôstojnosti. Stavba akýchkoľvek fyzických bariér by mala byť až to najkrajnejšie a dočasné, no v prípade mimoriadnych situácií, žiaľ, zároveň aj nevyhnutné riešenie. Nikoho táto situácia neteší, je však potrebné zvýšiť bezpečnosť na vonkajších hraniciach Únie.

Vítam tiež, že štáty EÚ pripravili ďalší balík cielených sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu a jeho prominentným podporovateľom. Je evidentné, že tieto sankcie „hryzú“ práve tam, kde majú. A konáme aj v ďalších oblastiach, napríklad v spolupráci s leteckými spoločnosťami operujúcimi na Blízkom východe, aby obmedzili linky a prístup pasažierov v smere do Bieloruska, pretože práve to zneužíva tamojší režim.

Vyhrážky o plyne sa míňajú účinkom

Humanitárny aspekt celej krízy na hraniciach s Bieloruskom nás v súčasnosti trápi viac než rôzne vyhrážky, ktoré nám adresuje Alexandr Lukašenko.

Pokiaľ ide o jeho vyhrážky súvisiace so zastavením tranzitu ruského zemného plynu, treba zdôrazniť, že tým by Bielorusko poškodilo predovšetkým seba, keďže mu plynú nemalé zisky z tranzitných poplatkov. Taktiež by minimálne spôsobilo nepríjemnosti, ak nie priame škody, svojmu zväzovému partnerovi – Rusku, ktoré má dohody s odberateľmi v EÚ, pričom Moskva sa stále stavia do pozície spoľahlivého partnera.

EBE 36 Minsk - Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (na snímke) v pondelok 9. augusta 2021 poprel, že by sa bezpečnostné služby jeho krajiny podieľali na smrti bieloruského aktivistu Vitaľa Šyšova.
Neprehliadnite

Lukašenko zopakoval hrozbu, že zastaví tranzit energetických zdrojov z Ruska

Tiež je potrebné podotknúť, že EÚ sa poučila z plynovej krízy z roku 2009 a dnes jestvuje niekoľko možností tranzitných trás, ako nahradiť prípadné výpadky tranzitu plynu cez Bielorusko. Mimochodom, jeho objem je značne nižší, než tranzit plynu cez územie Slovenska.

V prípade, ak by sa Lukašenkove hrozby mali naplniť, EÚ bude situáciu riešiť nielen s Bieloruskom, ale primárne s dodávateľom a garantom dodávok, ktorým je Rusko.

V každom prípade sa nenecháme vydierať. Slovensko je pripravené kapacitami a hladkou činnosťou svojho tranzitného systému, ktorý je súčasťou ukrajinsko‑slovenského koridoru, naďalej prispievať k energetickej bezpečnosti EÚ.

Na budúcnosti Bieloruska nám záleží

Neustále pripomíname aj to, že treba striktne rozlišovať medzi Lukašenkom, jeho režimom a občanmi, ktorí túžia po slobode. Bielorusko je susedom EÚ aj NATO a je pre nás, prirodzene, veľmi dôležité, aby sa rozvíjalo ako prosperujúca, demokratická, nezávislá a bezpečná krajina.

Stretnutia s predstaviteľmi bieloruskej demokratickej opozície a občianskej spoločnosti vysielajú jasný signál našej podpory európskej budúcnosti Bieloruska, v ktorej žiadne „ploty“ nebudú potrebné.

Sám som mal nedávno vo Vilniuse možnosť osobne sa porozprávať s bývalou bieloruskou prezidentskou kandidátkou a exilovou opozičnou líderkou Sviatlanou Cichanovskou. Žiaľ, ako ma detailne informovala, Lukašenkov režim naďalej pokračuje v represiách voči vlastným občanom a zastrašovaní opozície či občianskej spoločnosti, vrátane mimovládnych organizácií a nezávislých médií.

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská počas tlačovej konferencie vo Vilniuse
Zdroj: TASR
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská počas tlačovej konferencie vo Vilniuse

Naposledy začiatkom decembra bieloruské úrady vykonali razie u desiatok novinárov a aktivistov, čo bol zrejme najväčší záťah na bieloruský disent v rámci jedného dňa za uplynulé mesiace.

Počas prehliadok v najmenej deviatich veľkých mestách úrady podľa nezávislých zdrojov zhabali novinárom, obhajcom ľudských práv aj občianskym aktivistom telefóny a počítače a zároveň ich vypočúvali.

Aj táto vlna represií ukazuje, že situácia vo vnútri Bieloruska sa naďalej zhoršuje a režim v snahe udržať sa pri moci likviduje aj posledné zvyšky občianskych a ľudských práv.

Slovensko rázne odmieta akékoľvek prenasledovanie nevinných ľudí len za to, že prejavili iný názor. Ostro odsudzujeme väznenie a de facto likvidáciu opozície a slobodných médií.

Naďalej však pevne veríme v demokratickú budúcnosť Bieloruska, a preto opakovane vyzývame na dialóg režimu v Minsku s tamojšou politickou opozíciou a občianskou spoločnosťou. Len to môže byť základom riešenia a východiskom zo súčasnej patovej situácie.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora

 
WA 36 Hrodna - Migranti stoja pred logistickým centrom neďaleko mesta Hrodna na bielorusko-poľských hraniciach v sobotu 20. novembra 2021. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu 21. novembra 2021 označil migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach za
Neprehliadnite

Slovenskí poslanci vyzvali Lukašenka, aby nezneužíval ilegálnu migráciu na politické účely