Európa potrebuje svoju vlastnú vojenskú agentúru a presadzovanie strategickej autonómie

Tri dni po ruskej invázii na Ukrajinu sa nemecký kancelár Olaf Scholz postavil pred mimoriadne zasadnutie Bundestagu a vyhlásil inváziu za „bod obratu“ (Zeitenwende) v nemeckej histórii. Vo svojom prejave sa Scholz tiež zaviazal zvýšiť výdavky na obranu o 100 miliárd eur, čím zvrátil desaťročia trvajúcu averziu Nemecka k prezbrojovaniu.

Význam tohto obratu detailnejšie predstavil v augustovom hodinovom prejave na Univerzite Karlovej v Prahe. Tam načrtol svoju víziu „militarizácie“ Európy pod nemeckým vedením a vyzval na silnejšiu, „suverénnejšiu“ Európsku úniu, ktorá by bola efektívnejšia pri obrane a súťaži proti vplyvu cudzích mocností.

Po desaťročia Nemecko míňalo na svoju armádu málo. Na veľkú zlosť Spojených štátov a ďalších partnerov NATO sa radšej spoliehalo na ochranu USA. Ale v dôsledku ruskej agresie je jasné, že Nemecko nemôže naďalej zaostávať za cieľom NATO vo výške dvoch percent HDP na vojenské výdavky. Politici sa musia zaviazať k posilneniu ozbrojených síl krajiny.

Čo by však v praxi znamenal novoobjavený záväzok Nemecka pre výdavky na národnú obranu? Ak má prevziať vedúcu úlohu v remilitarizácii Európy, bude musieť transformovať svoju ekonomiku, aby čelila výzvam geopolitickej éry, v ktorej je vojna vždy prítomnou hrozbou. Nemecká vláda môže podniknúť niekoľko krokov, aby sa tejto novej realite prispôsobila.

Na začiatok musia Nemecko a Európa zriadiť agentúru vojenského výskumu a vývoja na úrovni EÚ podľa vzoru americkej Agentúry pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany (DARPA), ktorá sa môže pochváliť desiatkami rokov trvajúcou históriou presadzovania špičkových inovácií. Nemecko by malo prevziať vedúcu úlohu pri vytváraní európskej DARPA, čo by bolo nevyhnutné na udržanie kroku s technologickou konkurenciou zo strany USA a Číny.

Nemecko už v posledných troch rokoch urobilo v tomto smere malé kroky. V roku 2019 vláda vytvorila novú agentúru, ktorej úlohou je financovať prelomové inovácie. Nová agentúra je však príliš malá a na rozdiel od DARPA nie je prepojená s armádou. Jej schopnosť robiť prelomové objavy je teda obmedzenejšia ako agentúra na úrovni EÚ, ktorá by mala prístup k oveľa väčšiemu počtu inovátorov.

Založenie vojenskej výskumnej inštitúcie je počas vojny nevyhnutnosťou. V krajinách ako USA a Izrael je obranný sektor hlavnou hnacou silou inovácií a je to výskum financovaný armádou v oboch krajinách, ktorý priniesol technologické inovácie ako GPS, Siri a dotykový displej. Vojna si však vyžaduje iný druh inovácií a Európa musí byť schopná vyvinúť svoje vlastné sofistikované vojenské vybavenie.