Energetický populizmus Francúzska a Španielska prijala aj Európska komisia

Európania si konečne vydýchli od závratne vysokých cien plynu. Vďaka klesajúcemu dopytu zo strany priemyslu a domácností – poháňaného snahami o úsporu energie a miernejšou zimou ako zvyčajne – spolu s nárastom alternatívnych zdrojov, ako je vietor a jadro, ceny plynu klesli na úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od doby, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu. Ceny sa však môžu opäť zvýšiť – a vlády by im to mali dovoliť.

V celej Európskej únii sú výroba elektriny a plynu neoddeliteľne spojené. Plyn je najflexibilnejším palivom pre tepelné elektrárne, vďaka čomu je v čase špičky nevyhnutný. Nie je to však mimoriadne efektívne. V skutočnosti plyn potrebuje na výrobu jednej MWh elektriny výhrevnosť najmenej dve megawatthodiny.

Minulý rok, keď sa takmer polovica francúzskych jadrových reaktorov odstavila, sa stratilo viac ako 50 terawatthodín jadrovej energie. Na vyrovnanie tohto nedostatku by sa musel doviezť zemný plyn v hodnote približne 100 TWh. S cenami plynu v priemere nad 100 eur za MWh – čiastočne v dôsledku straty jadrovej energie – boli implikované náklady viac ako 10 miliárd eur. Jedným z kľúčových dôvodov nedávneho poklesu cien plynu je opätovné spustenie niektorých francúzskych jadrových reaktorov.

Z fundamentálnych dôvodov však ceny elektriny v súčasnosti klesajú v dôsledku európskeho systému zásluhovosti, podľa ktorého cenu elektriny určuje najdrahší zdroj. Samozrejme, marginálne ceny boli tiež dôvodom, prečo veľkoobchodné ceny elektriny v Európe po začiatku vojny prudko vzrástli, zatiaľ čo v USA zostali konštantné. Ale tieto vysoké ceny neboli zlé: poskytli motiváciu pre užívateľov, aby spotrebovali menej, čím sa znížila potreba dovážať plyn. Problém je v tom, že iba veľkoobchodné ceny – ceny, ktoré platí priemysel a verejné služby – sú určené systémom poradia podľa zásluh. Maloobchodné sadzby sú často silne regulované, čo vedie k veľkým cenovým rozdielom medzi krajinami.