Energetická chudoba komplikuje nielen vyčíslenie počtu slovenských domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším ľuďom dokázali pomôcť.
V analýze sa dozviete:
Ako sa vyvíjajú ceny elektriny, plynu a tepla?
Koľko výdavky na energie ukrajujú z rodinných rozpočtov?
Ktoré slovenské domácnosti sú ohrozené energetickou chudobou?
Energie ukrajujú z rodinných rozpočtov Slovákov takmer 10 percent
Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 percenta, výdavky na plyn 3,3 percenta a na teplo odchádza ďalších 2,8 percenta. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.
Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) prevažne zaznamenali nárast cien energií. Výnimkou bol iba rok 2021, kedy došlo k ich zlacneniu a to z dôvodu nižších cien energií na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 – ovplyvneného prvou vlnou pandémie. Momentálne sme svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 percenta. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 percenta, elektrina o 11,7 percenta.
Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách. Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba.
Čo je to vlastne tá energetická chudoba?
V prípade pomenovania pojmu energetická chudoba zatiaľ neexistuje jednotná metodika alebo univerzálna definícia. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším dokázali pomôcť. Dobrou správou je, že do konca roka by Slovenská akadémia vied (SAV) mala vypracovať návrhy definície energetickej chudoby a to na základe hĺbkovej štúdie a nezávislej analýzy dát od najväčších dodávateľov a distribútorov energií v SR.
Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, kedy ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.
Energeticky najohrozenejšími sú osamelí seniori, jednorodičovské domácnosti či mnohočlenné rodiny
Hoci presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa najviac týka. Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat:
1) Miera preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 percent príjmov)
2) Nedoplatky na účtoch za energie
3) Neschopnosť zabezpečiť primerané teplo
4) Život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami
Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 percent disponibilných príjmov. V takom prípade hovoríme o stave, kedy sú domácnosti „preťažené nákladmi na bývanie“.
Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho „single“ alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 percent obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.
V súvislosti s platením faktúr nám dávajú zabrať energie. Nedoplatky na účtoch za energie má 5,2 percenta obyvateľov SR, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností. Týka sa až 10,7 percenta obyvateľov žijúcich v domácnostiach s 2 dospelými členmi a aspoň 3 deťmi, ale aj 8,3 percenta obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi.
Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého alebo s deťmi). Títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték.
Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám energií, ale aj od kvality bytov a domov. Až 5,7 percenta, t. j. 309-tisíc obyvateľov SR žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch.
Neschopnosť zabezpečiť si v byte alebo dome adekvátne teplo sa týka vo väčšej miere osamelých seniorov (až 11,6 percenta z nich), ale aj mladších osamelých alebo domácností 2 dospelých s aspoň jedným seniorom. S týmto problémom sa vo väčšej miere potýkajú aj jednorodičovské domácnosti či domácnosti minimálne troch dospelých s deťmi.
Zatekajúca strecha či vlhké steny? Realitou sú častejšie v domácnostiach jedného dospelého či v mnohopočetných domácnostiach, nakoľko sa týkajú až 5 – 7 percent ich obyvateľov. Dovedna žije v takýchto nehnuteľnostiach približne 275-tisíc obyvateľov SR.
- Eva Sadovská
Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
