Elektrovozidlo do každej domácnosti? Nie je problém, stačí zdvojnásobiť výrobu elektriny

Budúcnosť bude elektrická. Miesto vozidiel so spaľovacím motorom budú po cestách jazdiť elektrovozidlá. Miesto plynových bojlerov a sporákov budú všetky domácnosti používať tepelné čerpadlá a elektrické sporáky. Všetko bude na elektrinu. Ideálne už o dekádu.

Avšak predtým, ako sa zelená budúcnosť dostaví, bude treba prekonať pár prekážok. Jednou z tých zásadných je dostatok elektrickej energie, čo je najtriviálnejšia podmienka transformácie. Čísla však ukazujú, že plány na rýchlu zelenú transformáciu sú prinajmenšom extrémne ambiciózne.   

Stačí sa pozrieť na elektrické vozidlá (EV) a ignorovať potrebu domácností na vykurovanie elektrinou, či schopnosť elektrickej siete zvýšené energetické nároky zabezpečiť. Už samotná elektrifikácia vozidiel ukazuje, pred akými výzvami EÚ stojí.

Prípad Slovensko

Odhady priemernej ročnej spotreby elektrického vozidla závisia od priemerného počtu najazdených kilometrov. V USA je to takmer 22-tisíc kilometrov, v Európskej únii polovica. Priemerný Európan tak denne najazdí 30 kilometrov. To si pri priemerom EV vyžaduje 6kWh elektrickej energie. Ročne tak spotreba jedného EV vyjde na 2,2-tisíc kWh elektriny.

Na Slovensku je registrovaných 3,3 milióna áut. Ak by sa všetky vymenili za elektrické a najazdili by ročne priemerný európsky počet kilometrov, potom by ich celková ročná spotreba vyšla viac ako 7 TWh elektriny. A to nie je zanedbateľné číslo.

Celkovo Slovensko ročne spotrebuje 31 TWH elektriny. Jeho spotreba by sa len vplyvom plošného zavedenia elektrovozidiel navýšila o 23 percent. Ak by teda chcela krajina bez obmedzení prejsť na elektrické autá, mala by svoju produkciu elektriny navýšiť o takmer štvrtinu. Inak povedané, pokiaľ si chce pri plnej elektrifikácii Slovensko zabezpečiť energetickú sebestačnosť, potrebuje ešte jedny Jaslovské Bohunice.

Slnko a vietor Slovensku nestačia. Jeho energetická sebestačnosť bez jadra nie je možná

Prípad Európska únia

Situácia nie príliš lepšia ani v Európskej únii. Tam je registrovaných 253 miliónov vozidiel čo znamená, že ich plnou elektrifikáciou by sa musela navýšiť produkcia elektriny o vyše 550 TWh ročne, čím by sa celková spotreba elektriny v EÚ zvýšila o pätinu.

Zvýšiť produkciu elektrickej energie do 20 rokov o 20 percent je možné aj realistické. Avšak nie za predpokladu, že sa nebude rozvíjať jadrová energetika, nové zdroje budú postavené na nestabilných solárnych a veterných energiách a navyše sa úplne zastaví produkcia elektriny z fosílnych palív.

Za ostatných 15 rokov sa produkcia elektriny v EÚ nezvýšila ani o jednu TWh. Naopak, stále zaostáva za maximami na úrovni 2 844 TWh dosiahnutými v roku 2008. Produkcia elektriny zastala, no existuje silná potreba ju nielen navyšovať, ale zároveň nahrádzať.

Takmer 40 percent elektrickej energie v EÚ sa stále generuje z fosílnych palív. Nahradiť tieto zdroje elektriny by znamenalo, že na dosiahnutie 120-percentnej elektrickej produkcie pri simultánnom znížení produkcie z fosílnych palív o 40 percent by bolo treba zdvojnásobiť výrobu elektriny z ostatných zdrojov.

Pri nestálosti solárnej a veternej elektriny a neefektivity jej konverzie do vodíka pri simultánnom odstavovaní jadrových elektrární vzniká pomerne praktická otázka: ako chce EÚ zdvojnásobiť produkciu elektriny z čistých zdrojov?

Vláda môže padnúť na plynových kotloch. Ani bohaté Nemecko si nemôže dovoliť zelený extrémizmus

Prípad Nórsko

A čo Nórsko? Ide o krajinu, ktorá je exemplárnym príkladom toho, že je možné mať takmer plne elektrifikovaný vozový park a zároveň vyvážať elektrinu. Má to však malý háčik.