Dráma o fond obnovy pokračuje. Poľsko a Maďarsko neustupujú, Slovensko môže prísť o miliardy

Rokovania o budúcom európskom rozpočte a pandemickom fonde obnovy naďalej pokračujú. Mesiace intenzívnych rokovaní sú však na vlásku vďaka avizovanej kondicionalite využívania prostriedkov z fondu na dodržiavanie princípu právneho štátu. Na odpor sa postavili Poľsko a Maďarsko, ktoré otvorene hovoria o použití veta.

Budapešť a Varšava varujú pred dvojitým metrom európskych inšitúcii a možnou zneužiteľnosťou klauzuly. Naopak, progresívnejšie naladení europoslanci a premiéri považujú kondicionalitu za varovný prst pre autoritárske tendencie Poliakov a Maďarov.

Napätie ohľadom budúceho európskeho rozpočtu na roky 2021 – 2027 však naďalej rastie. Zatiaľ čo v prípade fondu obnovy existuje niekoľko komplikovaných možností ako obísť poľské a maďarské veto, tak na schválenie európskeho rozpočtu je potrebná jednohlasná podpora všetkých členských krajín.

Čo znamená rozpočtové provizórium?

• Vojde do platnosti, keď sa všetký členské krajiny jednohlasne nezhodnú na znení rozpočtu (od 01.01.2021)
• Každý mesiac môže EÚ použiť len 1/12 minuloročného rozpočtu
• Neexistuje možnosť financovať projekty, ktoré vznikli v priebehu minulého roku

Pokiaľ do konca tohto roka nevznikne kompromis, Európska únia vojde do stavu tzv. rozpočtového provizória, ktoré by výrazne obmedzilo vyplácanie európskych prostriedkov. V praxi by to znamenalo výrazne oslabenie fungovania európskych štruktúr, ale najmä európskych programov.

Nerozhodné Poľsko

Najväčšou neznámou diplomatických rokovaní je pozícia Poľska. Početné konflikty a názorová diverzita vo vládnej koalícií pod vedením strany Právo a spravodlivosť (PiS) vyvolávajú početné polemiky nielen v Bruseli, ale aj v samotnej Varšave.

Šéf liberálneho krídla vládnej koalície Jaroslaw Gowin vo štvrtok navrhol kompromis, ktorý navrhuje vydanie dodatočnej deklarácie definujúcej porušenie princípu právneho štátu. Jeho návrh však narazil na odpor nielen vo Varšave, ale aj v Budapešti, kde maďarský premiér Viktor Orbán naďalej žiada úplne vyčiarknutie kontroverznej klauzuly.

Hovoríme hlasné áno Európskej únii, ale zároveň aj hlasné nie utlačateľským mechanizmom

Na druhej strane, ultrakonzervatívci pod vedením kontroverzného ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra nešetria kritikou na adresu európskych inštitúcii a údajne presviedčajú vládu o tom, že rozpočtové provizórium nebude pre krajinu až také zničujúce. Dokonca sa objavujú aj hlasy o vytvorení vlastného fondu obnovy v rámci Vyšehradskej štvorky alebo iniciatívy Trojmoria.

Chaotické sú aj vyjadrenia poľského premiéra Mateusza Morawieckého, ktorý pod nátlakom koaličných partnerov ráno presadzuje kompromis, aby večer mohol prirovnať metódy EÚ k metódam Sovietskeho zväzu.

Holandská ofenzíva

Prekážkou dosiahnutia kompromisného riešenia nie je však len poľsko-maďarský blok, ale aj tvrdohlavá pozícia holandskej vlády premiéra Marka Rutteho. Práve holandský premiér bol počas júlového európskeho samitu najväčším kritikom navrhovaného fondu zároveň z hľadiska jeho štruktúry, ale aj kondicionality vyplácania prostriedkov.

Vzhľadom na to, že Holandsko je najväčším relatívnym prispievateľom do európskeho rozpočtu (do krajiny sa vracia len polovica kontribúcii) tamojšie vlády majú vo zvyku podporovať striktné kontrolné mechanizmy využívania európskych zdrojov v iných krajinách. Práve klauzula kondicionality bola jediným úspechom, ktorý priniesol domov holandský premiér z intenzívnych bruselských rokovaní.

Niet preto divu, že Holandsko je najväčším odporcom vyčiarknutia alebo oslabenia klauzuly kondicionality. Holandský parlament sa dokonca posunul do bodu, kde vydal uznesenie, ktoré zaväzuje vládu podať žalobu voči Poľsku na Súdnom dvore EÚ.

Nemecko nádejou pre kompromis

Jednou z posledných príležitosti, kedy bude možné spor urovnať je zasadnutie Európskej rady plánované na 10. – 11. decembra. Napriek mnohým polarizujúcim vyjadreniam zo strany Varšavy, Budapešti, ale aj Haagu, mnohí naďalej dúfajú vo vznik dohody.

Kľúčovú rolu by v nej malo zohrať nemecké predsedníctvo v Európskej rade a menovite nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vzhľadom na svoj východonemecký pôvod, dlhoročné skúsenosti v najvyššej politike a pochopenie pre stredoeurópsku mentalitu, mnohí očakávajú, že práve ona bude kľúčom k dohode.

Priestor na manévre

Najväčšou otázkou však zostáva, nakoľko je Varšava a Budapešť ochotná riskovať európske miliardy v hre, ktorej podstata sa odohráva na národnej, priam straníckej úrovni. Je veľmi náročné posúdiť ako ďaleko bude ochotný v rokovaniach zájsť Viktor Orbán, po tom, ako prišiel pre sexškandál europoslanca Józsefa Szájera o kartu ochrancu konzervatívnych hodnôt.

Podobne záhadná bude aj pozícia Poľska a otázka, či premiér M. Morawiecki podľahne nátlaku Ziobrowých radikálov a bude stať popri Viktorovi Orbánovi, alebo sa vydá cestou bezzubého kompromisu.

Čas sa však kráti a lídri všetkých 27 členských krajín si veľmi dobre uvedomujú, že nejaký typ dohody je nevyhnutný na zachovanie funkčnosti EÚ a spustenie procesu postpandemickej obnovy. To, samozrejme, neznamená, že v priebehu nasledujúcich dní sa nedočkáme ďalšej série útočných vyjadrení a vyhrážok z oboch strán konfliktu o kondicionalitu.