„Investovať teraz do medi je tá najlepšia investícia, ktorú som za tridsať rokov videl,“ hovorí matador komoditných trhov Jeff Currie, ktorého cituje agentúra Bloomberg. Cena medi je pritom na historickom rekorde. Na rekorde je aj zlato. Čo stojí v pozadí mánie po týchto kovoch?
Meď aktuálne na burze v Londýne prekonala úroveň 11-tisíc dolárov za tonu, a to vôbec prvýkrát v histórii.
Meď je potrebná v akomkoľvek odvetví, od vojenskej techniky a elektromobilov, cez elektrizačné sústavy umožňujúce väčšie zapojenie zelených zdrojov, po dátové centrá, potrebné pre rozvoj umelej inteligencie (AI). Meď tak podľa spomínaného investora Currieho porastie už len vďaka masívnym štátnym dotáciám na ozeleňovanie. A tiež však kvôli väčším armádnym výdavkom v ére deglobalizácie.
Ponuka medi je pritom obmedzená, pretože otvoriť novú baňu nie je vôbec jednoduché, ani lacné. A v ére deglobalizácie to bude ešte ťažšie ako doteraz aj z politických dôvodov a kvôli rastúcemu napätiu medzi Západom a zvyškom sveta.
Aj preto teraz najväčší ťažiar sveta, austrálsky BHP, chce prevziať britského konkurenta Anglo American, ktorý má vo svojom portfóliu vysoko cenené medené bane.
Pre spoločnosť Anglo American sú jej medené bane natoľko cenné, že sa radšej zbaví legendárnej firmy De Beers, ktorá svojho času, v 20. storočí, predstavovala, de facto, svetový diamantový monopol a ktorá stojí za jedným z najúspešnejších marketingových hesiel histórie – „Diamanty sú večné .“
Anglo American pritom drží v De Beers väčšinu takmer sto rokov, už od roku 1926. Teraz sa ale schyľuje na predaj, pretože Anglo sa potrebuje ubrániť prevzatiu zo strany BHP. Preto musí zoštíhliť svoj záber. Chce sa sústrediť už iba na ťažbu medi (a železnej rudy). Diamanty sú síce večné, ale meď zjavne vynáša viac.
Evidentne je stále lacnejšie kúpiť už fungujúce bane, ako budovať úplne nové. Preto BHP Anglo American tak chce, a preto sa Anglo radšej zbaví diamantov, len aby si kontrolu nad medenými baňami udržala.
To všetko navyše v čase, keď sa podstatná časť sveta snaží obmedziť svoju závislosť od dolára, najmä krajiny typu Číny, Indie a, samozrejme, Ruska. Svoje príjmy z predaja komodít teda viac než v minulosti ukladajú nie do dolára, resp. dolárových dlhopisov americkej vlády, ale do zlata. Preto je na historickom maxime aj práve zlato.
Tento pokles dopytu po amerických dlhopisoch vedie – a povedie – k tomu, že úrokové sadzby na doláre už nebudú klesať tak nízko ako predtým. Budú vyššie. Tým pádom aj dolár silnejší. A pretože meď sa v dolári obchoduje, pevnejší dolár znamená trvalejšie vyššiu cenu. A, samozrejme, aj ďalších komodít.
Popri medi je zlato ďalším kovom, ktorý teraz prekonal historický cenový rekord. Prvýkrát cena trójskej unce dosiahla úroveň 2 450 dolárov.
Zlato ženie nahor dopyt krajín, ktoré sa snažia obmedziť svoju závislosť na dolári. Robia tak v súvislosti s vojnou na Ukrajine a obavou, že by Spojené štáty mohli eventuálne pristúpiť k zmrazeniu ich devízových rezerv podobne, ako ich zmrazili Rusku.
Najviac zlata preto teraz nakupujú krajiny, ktoré v kontexte vojny na Ukrajine zachovávajú neutrálny postoj a mohli by sa s USA dostať „do sporu“ – tento rok v prvom štvrťroku išlo konkrétne o Čínu, Turecko, Indiu a Kazachstan.
Česko sa v nákupoch zlata tento rok od januára do marca umiestnilo v celosvetovom poradí v prvej päťke. Česká národná banka nakúpila hneď päť ton zlata; najmä v rámci diverzifikácie svojich devízových rezerv, ktoré sú po prepočte na hrubý domáci produkt najväčšie v EÚ a patria k jedným z najväčších na svete.
Cena zlata v majetku Českej národnej banky v poslednom zhruba roku preto raketovo a historicky bezpríkladne stúpa. Za uplynulý rok o viac ako 300 percent.
Za príkrym nárastom ceny zlatých rezerv ČNB sú jej spomínané nákupy drahého kovu, aj výrazný vzostup jeho ceny.
Hodnota zlata v majetku ČNB je nominálne na rekorde. Koncom tohtoročného apríla predstavovala takmer 65,9 miliardy korún. To je približne šesťnásobok priemernej hodnoty zlata v majetku ČNB v celom období od vzniku samotnej ČR v roku 1993 dodnes.
- Lukáš Kovanda
- Český ekonóm Lukáš Kovanda pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
