Doba ekonomického zúčtovania prišla. Doplatil na ňu Joe Biden a doplatí na ňu aj Robert Fico

Za chyby sa platí, hoci často nie hneď. V hospodárskej politike trvá roky, a niekedy aj viac ako dekádu, kým sa ich následky ukážu na peňaženkách voličov. V Spojených štátoch sa chyby Bidenovej administratívy prejavili po štyroch rokoch. V Nemecku a Číne sa politické chyby ukázali až po niekoľkých dekádach. Na Slovensku sa ešte len dostavia.

Americkí demokrati zlyhali. Za posledné štyri roky stratili kontakt so svojimi voličmi. Čoraz ostrejšie presadzovali woke agendu a namiesto zamerania sa na kľúčové problémy svojho elektorátu vstupovali do čoraz väčšieho počtu kultúrnych vojen.

Unikali im tak reálne problémy obyčajného voliča. Keď sa v prieskumoch chudobnejší Američania sťažovali na zlú ekonomiku, ekonómovia a mnohí novinári sa im vysmiali – tvrdili, že ekonomika slušne rastie. Nerástla však pre všetkých rovnako.

Jedným z hlavných a najviac podceňovaných dôvodov boli vysoké úrokové sadzby, ktoré výrazne zvýšili náklady na splátky veľkých dlhov amerických domácností. Delikvencie na pôžičkách na autá a kreditných kartách už mesiace stúpajú najrýchlejšie od globálnej finančnej krízy.

Za zvýšené úrokové sadzby však môže vysoká inflácia, ku ktorej výrazne prispela administratíva Joea Bidena. Na príchod pandémie v marci 2020 reagovala správne fiškálnymi stimulmi, no tie zopakovala ešte dvakrát – v decembri 2020 a v marci 2021. Americkým domácnostiam dala do vreciek bilióny dolárov.

Helikoptérové peniaze v hodnote tisícov dolárov na každého Američana sa v časoch nedostatku ponuky, pre uzatvorenú ekonomiku, prejavili dramatickou infláciou. Jej následky v prvých rokoch, kým ešte úspory z obdobia covidu pretrvávali, dokázali americké domácnosti vstrebať. Na začiatku tohto roka však úspory došli a domácnosti sa nedokázali prispôsobiť novej situácii bez vládnych dávok.

Ich očakávania narazili na realitu aj napriek pretrvávajúcim vládnym dlhom na úrovni šiestich percent HDP. Fiškálny socializmus spôsobil infláciu, vysoké úroky a následne ekonomickú nespokojnosť, keď sa peniaze prejedli. Joe Biden sa stal obeťou svojej vlastnej politiky.

Takouto obeťou sa stala aj Čína, a ešte v omnoho väčšom rozsahu. Komunistická strana verí, že je možné plánovať rast ekonomiky. Rast HDP a rast prosperity sú však dve odlišné veci. Utópia socialistickej Číny bola postavená na myšlienke, že zajtra bude lepšie. Ak nemíňajú domácnosti dnes, budú míňať zajtra. Medzitým je potrebné rásť.

Rásť sa dalo jedine za pomoci gigantických výdavkov do výrobnej infraštruktúry. Čína, v snahe splniť svoje hospodárske plány, sa stala najväčšou továrňou sveta. Jej závislosť od zahraničia bola enormná. Keď k centrálnemu plánovaniu pridala aj plány na veľmocenskú hegemóniu na Východe, narazila na Donalda Trumpa.

Americký prezident v roku 2016 odštartoval ekonomický úpadok krajiny, ktorý sa potichu začal už roky predtým. Finančná situácia Číny sa rok čo rok zhoršuje a druhá najväčšia ekonomika sveta funguje len na základe stále nových fiškálnych stimulov. Komunistický režim v krajine sa stal obeťou centrálne plánovanej politiky a imperializmu bez dostatočnej finančnej sily.

Rovnako ako v roku 2016, aj v roku 2025 Donald Trump ďalej zhorší výhľad krajiny. A nebude to platiť len v prípade Číny. Kým Nemecko obišlo celkom dobre počas jeho prvého prezidentovania, jeho druhé funkčné obdobie bude pre krajinu možno najťažšie v celej povojnovej histórii.

V časoch hlbokých štrukturálnych problémov zasiahne ekonomiku založenú na exporte novými požiadavkami, s ktorými sa bude krajina ťažko vyrovnávať. Za mnohé si môže sama. Pracovná morálka v Nemecku dlhodobo upadá a krajina stráca kapitál rýchlym tempom. Volkswagen je očividným príkladom firmy, ktorá stráca budúcnosť.

Nemecko až príliš dlho formovala chybná hospodárska politika – od prílišnej orientácie na Rusko a neskôr Čínu, cez rozhodnutia zavrieť jadrové zdroje a sústrediť sa na obnoviteľné energie až po neriešený problém neriadenej migrácie, nadmernej byrokracie a nízkej digitalizácie. Nemecko poslednú dekádu kumulovalo zlou politikou problém za problémom. Bezprecedentný politický chaos v krajine je toho následkom.

Aj keď sa to momentálne nemusí zdať, Slovensko je na rovnakej ceste ako Nemecko a Spojené štáty. Mladý slovenský štát vyprodukoval nevyzretých politikov, ktorí viac ako 15 rokov nedbajú na nič iné ako vlastný prospech. Dlhodobá vízia krajiny im uniká.

Strata konkurencieschopnosti a ekonomického rastu je následkom neexistujúcej hospodárskej politiky, ktorej cieľom bolo iba sekundovať sociálnej politike. Túto nepriaznivú skutočnosť si musela priznať aj súčasná vláda a začala „konsolidovať“. Vyššie dane a poplatky však dramaticky zasiahnu populáciu v časoch pomalej európskej a svetovej ekonomiky a prichádzajúcich obchodných vojen.

Každá krajina si zaslúži svoju vládu, povedal francúzsky filozof Joseph de Maistre. Súčasná slovenská vláda si rovnako zaslúži situáciu, v ktorej sa nachádza. Pri pohľade na Nemecko, Spojené štáty či množstvo iných krajín to má spočítané.

Žiadne sociálne dávky totiž nedokážu zastaviť ekonomický úpadok krajiny. Situáciu novým zdaňovaním a útekom mozgov iba zhoršujú. Veľká nespokojnosť príde. Pokiaľ reálne mzdy v krajine nerastú podľa očakávaní, každá vláda to má skôr či neskôr spočítané. Slovenská vláda nebude výnimkou.