Agentúra Bloomberg Intelligence vyhlásila 1. marca, že geopolitická situácia na Ukrajine môže vyvolať globálnu recesiu, ktorá povedie k poklesu cien ropy. Považujete to za pravdepodobné?

Jiří Tyleček:
Globálnej recesie by sme sa mohli dočkať, ak by z Ruska prestali prúdiť energie. Tento variant však považujem skôr za nepravdepodobný. Viedol by k rýchlemu bankrotu krajiny a výraznému zhoršeniu životných podmienok v Rusku. Nemôžeme to však vylúčiť. Navyše sa môžeme dočkať recesie, v ktorej zostanú ceny ropy aj ďalších palív na vysokých úrovniach. Ruský prezident hrá vabank a musíme byť pripravení aj na tento čierny scenár.

Tomáš Mikulík:
Aktuálne sledujeme ropný šok v priamom prenose. Pred desiatimi dňami Rusko vtrhlo na Ukrajinu a ceny ropy Brent sa dostali nad 100 USD za barel po prvý krát za posledných osem rokov. 7. marca sa ceny ropy nakrátko dostali k úrovni 140 dolárov za barel (následne poklesli). Je to práve preto, že sa zvyšuje pravdepodobnosť nejakej formy embarga na ruskú ropu, čo znamená zvýšenie dopytu po rope od ostatných dodávateľov, ktorí jej však nemajú nazvyš.
Situácia môže skončiť veľmi podobne ako v roku 2008. Prudký nárast ceny na niekoľkonásobok ceny, ktorú sme videli ešte pred pár mesiacmi a následný kolaps spôsobený deštrukciou dopytu. Kombinácia vojny a vysokých cien energií skutočne môže viesť k recesii, hoci voči vyšším cenám ropy je vyspelý svet imúnnejší, ako v roku 2008. Podľa odhadov odborníkov sa problém začne až nad cenou 150 dolárov za barel.

Z akých regiónov budú krajiny EÚ odoberať ropu za 5 rokov?

Jiří Tyleček:
Odklon od ruskej ropy a všeobecne ruských energií, sa už teraz zdá byť jasnou záležitosťou. Očakávam vyššie ceny ropy v nasledujúcich rokoch, avšak nemuseli by byť extrémne. Dôležitou otázkou je, či sa ruskej rope podarí nájsť zákazníkov v Ázii. Arabská ropa by tak mohla byť presmerovaná do Európy. Pokračovanie odberu ruskej ropy do Európy si dokážem predstaviť iba v prípade, že by sa v Rusku zmenil režim. To aktuálne považujem za nepravdepodobné.

Tomáš Mikulík:
Očakávam podobný scenár ako pri zemnom plyne. Teda zníženie závislosti od dovozu ruskej ropy, ktorú však v priebehu pár rokov nevieme úplne nahradiť. To, čo je možné urobiť, je zvýšiť dodávky od OPECu a z USA. Je možné, že sa vytvorí nová rovnováha. Rusko bude dodávať viac ropy do Číny a ďalších krajín, ktoré nemajú dôvod s ním obmedzovať spoluprácu.
Európa nahradí časť dodávok z Ruska z iných zdrojov, bude to však znamenať, že ropa bude o niečo drahšia. To môže ešte viac urýchliť dekarbonizáciu ekonomiky, pretože neexistuje lepšia motivácia (samozrejme okrem ekologickej) nahradiť karbónové zdroje energie ako v situácii, keď takto zdražejú.

Lukáš Kovanda:
Určite nastane odklon od ruskej ropy aj plynu, bude snaha zaistiť energie z iných zdrojov. Dôjde k dodávkam zemného plynu z Kataru, niektoré odstavené jadrové či uhoľné elektrárne budú vrátené do prevádzky, bude zabrzdená zelená transformácia EÚ. Bez tohto by cenové šoky, ktoré nás čakajú, boli politicky úplne zničujúce. Očakávam, že politici sami usúdia, že je potrebné zaradiť spiatočku. Zelená transformácia vychádzala z predpokladu nerušených dodávok plynu z Ruska, najmä z novo vybudovaného plynovodu Nord Stream 2, čo sa teraz zdá byť veľmi nepravdepodobné . Investície do obnoviteľných zdrojov budú, samozrejme, ďalej rásť, pri aktuálnom stave nášho technologického poznania však nie sú schopné úplne nahradiť jadro a fosílne zdroje.

Odporúčate aktuálne investovať do ropy ako komodity alebo do akcií ťažobných spoločností?

Jiří Tyleček:
Ja odporúčam skôr investície do ťažobných spoločností. Obchodovanie s ropnými kontraktmi nie je jednoduché a je rizikovejšie. Obchodník musí sledovať expirácie kontraktov, pojmy ako contango, backwardation a ďalšie. Medzi kontraktmi pritom dochádza k tzv. rolovaniu pozícií. Pokiaľ je trh v stave contango, tak sa kontrakt predáva za nižšiu cenu, než sa následne nakupuje nový kontrakt. Tento efekt sa negatívne prejavuje pri dlhodobom držaní long pozície. Naopak, investícia do ťažobných spoločností je porovnateľná s investíciami do iných sektorov na akciových trhoch. Investori môžu pozície držať dlhodobo bez rizika rolovania kontraktov. Môžu si vybrať spoločnosti, kde sa cena suroviny prejavuje viac alebo menej. Ropa je dôležitá komodita, ktorá je využívaná na celom svete. Vstrebáva veľké množstvo fundamentov vrátane makroekonomiky či geopolitiky. Je to taký americký dolár komoditných trhov. Pre obchodovanie s ropou treba mať znalosti a prehľad.

Tomáš Mikulík:
Prísne vzaté, nákup ropy nie je investícia. Investícia je peňažná transakcia, pri ktorej kupujeme aktívum za rozumnú cenu pri prijateľnej mierne rizika a máme z nej zabezpečený príjem. Nákup ropy nespĺňa ani jednu z týchto podmienok.
Jej vnútorná hodnota je veľmi otázna, ukázalo sa to počas pandémie. Stačí málo a ropy bolo tak veľa, že sklady praskali vo švíkoch a producenti platili dopravcom, aby si ropu zobrali preč. Riziko je extrémne, cenové výkyvy v desiatkach percent sú pomaly na dennom poriadku. Príjem z ropy neexistuje žiadny, iba náklady na skladovanie. Takže obchodovať s ropou je možné, ale je to špekulácia so zvýšenou mierou rizika.
Investovanie do energetických spoločností je iná vec. Pokiaľ individuálny investor nemá kapacitu na to, aby študoval tieto firmy do hĺbky a rozumel, o čom sa hovorí vo výročných správach, je lepšie investovať do indexov, ktoré kopírujú energetický sektor. Tam je už možné hovoriť o diverzifikácii rizika, pričom niektoré inštrumenty vyplácajú dividendu. Energetické spoločnosti sú v posledných rokoch mimoriadne štedré k investorom z pohľadu vyplácaných prostriedkov (skupovanie vlastných akcií a vyplácania dividend). Energetické spoločnosti v súčasnosti reportujú zaujímavý nárast ziskovosti, pričom vzhľadom na ich nepopularitu v čase dekarbonizácie ekonomiky sa obchodujú za rozumné ceny.
Jediným zdrojom rizika ostáva volatilita. V posledných rokoch sa v energetických spoločnostiach pravidelne striedajú obdobia dobrých časov a časov, kedy boli najslabšie zarábajúcim sektorom akciového trhu. Výhodou firmy oproti sudu s ropou je však to, že sa dokážu adaptovať a väčšinou nerobia tie isté chyby dva krát po sebe.

Lukáš Kovanda:
Ja investujem radšej do ťažobných spoločností. Aj do zlata radšej investujem prostredníctvom ťažobných spoločností, nie som komoditný, surovinový investor. Osobne by som si vyberal energetické spoločnosti, ktorým by sa malo dariť. Aktuálne si myslím, že je určite viac, než v uplynulých rokoch dôležité selektovať trh geograficky, selektovať odvetvovo.

Ak chcete vedieť viac, pozrite sa na diskusiu Jiřího, Tomáša a Lukáša (pripojil sa od 10. minúty) na videu. Dozviete sa navyše odpovede na otázky: Kto rozhoduje, aké budú ceny ropy? Nakoľko ovplyvňujú ceny ropy globálnu ekonomiku? Aké ceny benzínu a nafty môžeme očakávať do konca roku 2022? Bude to pre Rusko dlhodobá ekonomická strata alebo nájde iné plnohodnotné trhy? Je ropa, ktorá sa ťaží v Severnom mori rovnaká, ako ropa z Ruska alebo ropa z Kuvajtu? Predáva sa za rovnakú cenu? Dokáže sa Európa dlhodobo zaobísť bez ruskej ropy?

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora